BRATISLAVA – Kontroverzná téma novely trestného zákona naberá na obrátkach. K pripravovaným zmenám z dielne koalície dnes mimoriadne na pôde parlamentu vystúpila prezidentka Zuzana Čaputová. Tá kroky vlády Roberta Fica podrobila ostrej kritike. Reakcia premiéra na jej slová nenechala dlho čakať.
Premiér už v úvode uviedol, že celá vláda tam nestojí preto, aby vyjadrila rešpekt voči prezidentke, ale aby sa vyjadrila k samotnej novele Trestného zákona. V nastolených zmenách hodlajú pokračovať. Podľa Fica ide o reakciu na to, čo sa na Slovensku dialo v rokoch 2020 až 2023. "Urobíme všetko pre to, aby boli návrhy zmien predložené v parlamente schválené," zdôraznil Fico. Zopakoval, že návrhy legislatívnych zmien sú už dlho diskutované a rovnako dlhá diskusia k nim ešte poslancov parlamentu čaká. A to aj vrátane predpokladaného rokovania o prelomení veta hlavy štátu. Pripomenul tiež argumenty predkladateľov o legitímnosti skráteného legislatívneho konania, týkajúce sa hrozby porušovania ľudských práv. Vystúpenie prezidentky označil za "politické, opozičné i farizejské."
Čaputovú označil za hovorkyňu Progresívneho Slovenska. Dokonca povedal, že prejav si hlava štátu nepísala sama, ale za jej označil opozíciu. Prezidentka podľa neho tiež zasiahla aj do prezidentskej kampane v prospech Ivana Korčoka. Prezidentku tiež obvinili z toho, že počas svojho vystúpenia na pôde parlamentu ľudí podnecovala k účasti na protestoch v uliciach. Tie sa konajú aj dnes o 18-tej vp viacerých slovenských mestách.
Šéf vlády hovoril okrem iného aj o prípadoch zatknutia advokáta Martina Ribára a bývalého šéfa polície Tibora Gašpara. Podľa Fica sa s oboma nejednalo ľudsky. Dokonca avizoval zverejnenie spisu, v ktorom sú spísané prípady zlého zaobchádzania a porušovania ľudských práv. Prezidentku tiež obvinil, že nekonala ani vtedy, keď polícia zatla jeho. Stalo sa tak na proteste v decembri 2021. Naopak, vytkol, že Čaputová sa ozvala v prípade policajtov okolo vyšetrovateľa Jána Čurillu. Vraj nerozumie, prečo prezidentka nevystupovala zásadovo v predchádzajúcom vládnom období, keď podľa neho boli hrubo porušované ľudské práva a kriminalizovaná opozícia. Rozporoval argumenty, ktoré vo svojom stanovisku k návrhom zmien v Trestnom zákone uviedla vo vystúpení.
Slovo si zobral aj minister spravodlivosti Boris Susko, ktorého rezort novelu Trestného zákona do parlamentu predložil. Kritizoval, že na zozname ľudí, ktorých prezidentka pozvala do paláca, aby včera hovorilo o novele, neboli profesori trestného práva, advokáti či akademici. Zuzanu Čaputovú tiež obvinil zo zavádzania a zastrašovania a odmietol, že by boli ohrozené právo poškodených.
Upozornil, že tak ako kritikov je celý rad tých, ktorí sa stavajú za zmeny v Trestnom zákone. "Toto však prezidentka vo svojom vystúpení vôbec nespomenula," poznamenal Susko. Zopakoval dôvody legislatívnych úprav, prechod k restoratívnej justícii, väčšiemu využitiu alternatívnych trestov i možnosti postupovať individuálne v prospech uloženia primeraného trestu. Minister takisto pripomenul, že zmeny kladú dôraz na nahradenie škôd pri ekonomických trestných činoch. "Máme cieľ zhumanizovať trestné právo a priblížiť ho ostatným krajinám, tak ako je to všade v modernej, vyspelej Európe, s cieľom znížiť, nie zvýšiť kriminalitu," dodal Susko. Vyjadrenia o tom, že zmeny spôsobia nárast kriminality, označil za strašenie.
Prezidentka Zuzana Čaputová mala viacero námietok
Podľa Zuzany Čaputovej je novela Trestného zákona byť v kolízii s Ústavou SR, prináša hrozbu zásahov do práv poškodených na spravodlivý proces. Zásadné zníženie trestných sadzieb, zvýšenie hraníc škody, zmeny v ukladaní podmienečných trestov a zmeny v oblasti premlčania, by boli rezignovaním štátu na ochranu svojich občanov, na efektívne vymáhanie spravodlivosti a môže znamenať odklon od ochrany princípov právneho štátu.
Novela podľa nej výrazne znižuje trestné sadzby pri všetkých majetkových a hospodárskych trestných činoch. "Zároveň zásadným spôsobom posúva nahor hranicu výšky škody a tiež rozširuje možnosť ukladania podmienečného trestu odňatia slobody, a to aj pri najzávažnejšej ekonomickej kriminalite páchanej organizovanými skupinami páchateľov," vyhlásila. Ako príklad uviedla, že ak páchateľ pri krádeži spôsobí škodu do 350 000 eur, podľa novely by nemusel ísť do väzenia a mohol by dostať podmienku.
Prezidentka tiež namieta, že za všetky trestné činy v štvrtej a piatej hlave Trestného zákona bude možné uložiť podmienečný trest odňatia slobody, a to bez ohľadu na výšku škody, rozsah spáchania trestného činu, dokonca aj vtedy, keď bude spáchaný organizovanou skupinou. Pripomenula, že v novele sa skracujú premlčacie lehoty vo väčšine prípadov o polovicu. "Páchateľ sa tak v týchto prípadoch za polovičný čas môže stať beztrestný," vyhlásila.
Prerokúvané zmeny majú podľa nej zásadný vplyv aj na objasňovanie trestných činov. "Napríklad nasadenie odposluchov alebo agenta sa môže využívať len pri zločine, čo je z definície trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby presahuje päť rokov," pripomenula s tým, že zmenou výšky trestnej sadzby by mnohé zločiny mali byť kvalifikované už iba ako prečiny, a teda nebude možné ani využívanie uvedených prostriedkov. Dodala, že podľa odborníkov to môže viesť k zvýšenej kriminalite.
Upozornila aj na riziká zrýchleného rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry. Poukázala pritom na množstvo spisov, ktoré bude potrebné prerozdeliť "zo dňa na deň". Reálne podľa nej preto hrozia prieťahy v dotknutých trestných konaniach.
Nesúlad novely vidí aj s pozitívnym záväzkom štátu efektívne stíhať trestné činy ohrozujúce ústavou chránené záujmy občanov. Odvoláva sa pritom na nálezy Ústavného súdu a na možný nesúlad s princípom právneho štátu. Zmierňovanie trestov odňatia slobody a širšie využívanie alternatívnych trestov považuje za legitímnu tému. Za nevyhnutnú podmienku však označila vybudovanie dostatočných personálnych a organizačných kapacít probačného dohľadu. To podľa nej aktuálne absentuje.
Prezidentka ocenila avízo od predsedu parlamentu Petra Pellegriniho (Hlas-SD) o tom, že by malo ešte dôjsť k zmenám v návrhu. "Treba však zároveň dodať aj to, že nebyť politického a verejného tlaku, dnes by s najväčšou pravdepodobnosťou novela týchto zákonov už platila," dodala. Apelovala pritom na poslancov, aby takýmto spôsobom neprijímali zásadné zmeny. Uznala, že vláda má mandát na prijímanie zmien. Upozornila však vládu, že vyhrať voľby neznamená môcť robiť všetko, ale prevziať najväčší podiel zodpovednosti.
