BRATISLAVA – Krajiny Európskej únie (EÚ) sa v poslednom roku len veľmi málo venovali úpadku právneho štátu, nedostatky ignorujú alebo ich dokonca prehlbujú. O probléme informovala sieť občianskych organizácií Liberties. Správy vypracované organizáciou Liberties slúžia ako podklad pre Európsku komisiu (EK) k hodnotiacej správe o právnom štáte. Informujú, že Slovensko v poslednom roku zaostáva, naplniť sa nemala ani jedna z výziev založených na nedostatkoch z minuloročnej správy.
Archívne VIDEO: Demokracia nám dáva slobodu, tvrdí Heger:
V sieti organizácie Liberties je Slovensko zastupované občianskym združením Via Iuris, v ktorom pôsobila aj súčasná prezidentka SR Zuzana Čaputová. „Správa Európskej komisie o stave právneho štátu je pomerne komplexným materiálom, avšak, slovenská vláda jej nevenuje takmer žiadnu pozornosť. Vyzývame, preto zodpovedných, aby dôsledne pristúpili k uvedeným odporúčaniam,“ upozorňuje Katarína Batková, výkonná riaditeľka Via Iuris.
Ochrana demokracie v regióne je hlavným cieľom
Liberties sa v správe priklonili aj ku kritike protidemokratických vplyvov vo východnej Európe, ktorá je podľa analytikov vážnym problémom v rozvoji demokracie v regióne. „Európske vlády by si mali uvedomiť, že ak nerozvíjajú svoje demokracie, tak dláždia cestu extrémistickým politikom, ktorí nebudú váhať zbúrať celý systém. Napriek tomu, že sa Brusel nechal vydierať aby prijal polovičné opatrenia, chceme, aby EÚ naplno využívala mechanizmus podmienenosti pre poľský aj maďarský režim. Ak sú finančné prostriedky pozastavené, musí to byť na úrovni, ktorá Orbanovi a Kaczynskému nedáva inú možnosť, ako vrátiť demokraciu svojim občanom, pretože Poľsko a Maďarsko potrebujú EÚ, aby sa vyrovnali s následkami ruskej vojny na Ukrajine,” pripomína Balázs Dénes, výkonný riaditeľ Civil Liberties Union for Europe.
Organizácia v reakcii na dlhodobé a neriešené problémy vypracovala report za rok 2023 v ktorom uvádzajú, že Slovensko čelí viacerým závažným problémom v oblasti právneho štátu. Medzi jeden z najzávažnejších problémov zaradili napríklad nadmernú aplikáciu §363 trestného poriadku, porušovanie pravidiel legislatívneho procesu, či absenciu zákonov na ochranu novinárov a LGBTI+ ľudí.
Generálna prokuratúra a parlament zažívajú zvláštne obdobie
„Najväčšiu výzvu pre justíciu v roku 2022 predstavovalo nepredvídateľné a netransparentné uplatňovanie § 363 Trestného poriadku generálnym prokurátorom, čo v konečnom dôsledku výrazne ovplyvnilo priebeh trestných konaní vo veľkých korupčných kauzách,“ informuje organizácia. Problémom je taktiež neochota Generálneho prokurátora diskutovať o zvýšení dôveryhodnosti jeho postupov. Problémom je zároveň nečinnosť parlamentu. „V parlamente neprešiel žiaden z návrhov na obmedzenie právomocí generálneho prokurátora,“ dodávajú.
Toto si z parlamentných čias nepamätáme
Pri parlamente sa však organizácia ešte zastavila. „Ešte nikdy v histórii nebol legislatívny proces obchádzaný tak často, ako počas aktuálneho volebného obdobia. Politici sa dopúšťali opakovaných a hrubých porušení pravidiel zákonodarného procesu,“ upozorňujú na problém napríklad pri nadmernom využívaní skráteného legislatívneho konania, či slabú ochranu ústavnodárneho procesu. „Participácia odbornej, ale aj širokej verejnosti bola často iba nežiadúcim formálnym prvkom,“ konštatuje správa.
Ochrana ohrozených skupín je v nedohľadne, v ohrození sú aj médiá
Report hodnotiaci výkon našich zákonodarcov uvádza, že na Slovensku stále nepochopiteľne absentujú zákony, ktorých účelom má byť poskytovanie aspoň minimálnych štandardov ochrany pre novinárov, no aj pre LGBTI+ ľudí. „Práve tieto dve skupiny sú predmetom ostrých útokov zo strany politikov, ale aj vrcholných ústavných činiteľov, ktoré len prehlbujú polarizáciu spoločnosti,“ uvádzajú.
V neposlednom rade je ohrozená aj sloboda médií. Dôvodom má byť schválenie zákona, ktorý ruší koncesionárske poplatky. Verejnoprávne média sa takto stali rukojemníkom príspevkov zo štátneho rozpočtu, čím ich môžu politici priamo ovplyvňovať. „Netransparentná bola tiež právna úprava blokovania webových stránok uverejňujúcich škodlivý obsahu (účinná od februára do septembra 2022), ktorá jednak nemala vopred jasne vymedzené pravidlá a tiež samotný priebeh blokovania nespĺňal podmienky spravodlivého procesu,“ upozorňuje organizácia.
