BRATISLAVA - Chladné dni prichádzajú, slnka bude čoraz menej a ľudia sa začali poisťovať v prípade, ak by vznikol problém s plynom a nemohli by v domácnostiach kúriť. Vykúpili elektrické ohrievače, ale aj dvojplatničky. Mnohí sa rozhodli vystúpiť z komfortnej zóny a s vidinou ušetrenia čo najviac eur sťahujú aj teplotu v miestnostiach. Lekári však dvíhajú varovný prst.
Snáď každý Slovák sa v súčasnosti snaží ušetriť každé euro. A to z dôvodu neistoty pre energetickú krízu a infláciu. Mzdy nerastú, náklady na život ale áno. Mnohí sa preto uchyľujú ku krajným riešeniam. Jedným z nich je aj extrémne znižovanie tepla v domácnostiach. Alebo totiž niektoré domácnosti nekúria vôbec, prípadne minimálne, alebo si na termostate nastavia nízke teploty a nosia viaceré vrstvy. No stali sa prípady, kedy sa to Slovákom nevyplatilo.
Archívne VIDEO Eduard Heger na summite EÚ o korekčnom mechanizme na úpravu cien plynu
Rovnako tak istej dvojici, ktorá síce na kúrení ušetrila, no nežné pohlavie to stálo zdravie a skončilo na "péenke". Čím prakticky dostane oveľa nižšiu výplatu. Manžel ženy Ivan je pritom presvedčený, že za zhoršením zdravotného stavu môže práve nedostatočná teplota v domácnosti. Informuje o tom portál tvnoviny.sk.
Lekári však upozorňujú, že všetkého veľa škodí. A aj v tomto prípade by sme mali byť obozretní. „Znížená teplota môže znamenať zvýšené riziko infekcií dýchacích ciest, vznik reumatických ochorení alebo poruchy imunity,“ vysvetľuje všeobecný lekár Peter Marko. A v prípade, ak je v miestnosti vysoká vlhkosť, môžu sa na stenách tvoriť plesne, ktoré môžu vyvolať rôzne alergie, problémy s dýchaním, aj astmu. „Najohrozenejšími skupinami sú deti, dôchodcovia a ľudia s poruchou imunitného systému,“ dodáva lekár.
A aká je správna hranica teploty v domácnostiach? Prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska Monika Palušková má na túto otázku jasnú odpoveď. „V prípade dospelých občanov by v miestnostiach, kde sa zdržiavajú celý deň, nemala teplota v interiéri klesnúť pod 21 stupňov. Môže hroziť riziko prechladnutia. V prípade, že je v rodine malé dieťa, teplota by mala byť vyššia,“ upozornila. Inými slovami - čim menšie dieťa, tým vyššia teplota. A to z dôvodu, že malé deti nemajú dostatočne vyvinuté termoregulačné mechanizmy, čiže sa nevedia poriadne zohriať. Potrebné je na to teplo z vykurovania.
Svoj pohľad na vec nedávno predstavil aj expert na elektroenergetiku Andrej Hanzel. „Treba si priznať, že v zime sa nosia svetre a mikiny, nie krátke rukávy. Kúrenie v domácnostiach by nemalo byť nastavené na 24 stupňov. V spálni máme mať 18, maximálne 19 stupňov. V obývačke hovoríme o 22 stupňoch. Samozrejme, môže to byť aj nižšie,“ uzavrel.
