BRATISLAVA - Súčasťou Ústavy SR by mohla byť možnosť skrátiť volebné obdobie Národnej rady (NR) SR ústavným zákonom alebo referendom. Vyplýva to z návrhu novely Ústavy SR, ktorý v utorok posunuli poslanci do druhého čítania.
Zo 147 prítomných návrh podporilo 97 poslancov, proti bolo 27, zdržalo sa 22. Jeden nehlasoval a traja boli neprítomní. Za zmenu ústavy boli všetci poslanci Smeru-SD, Sme rodina, ako aj SaS a väčšina nezaradených poslancov. Proti boli viacerí poslanci OĽANO, ako aj Ján Mičovský (nezaradený) a Jana Žitňanská zo Za ľudí. Zdržali sa niektorí poslanci za OĽANO i poslanci zo Za ľudí Miriam Šuteková a Juraj Šeliga.
Návrh zároveň hovorí o tom, že pokiaľ by referendum bolo úspešné, volebné obdobie by sa skončilo dňom uvedeným v referende. Navrhovaná legislatíva by sa mohla vzťahovať aj na aktuálne volebné obdobie. Návrh predložili poslanci za Sme rodina. Argumentovali, že ak majú voliči právo svojich zástupcov voliť, musia mať aj právo ich odvolať.
Do ústavy by sa mohla zaradiť aj povinnosť predsedu NR SR vyhlásiť parlamentné voľby do siedmich dní od uverejnenia platného výsledku referenda v Zbierke zákonov SR. Novelou by sa tiež umožnilo parlamentu prijať ústavný zákon, ktorým si skráti prebiehajúce volebné obdobie.
"Navrhovatelia v súvislosti s ustanovením možnosti skrátiť volebné obdobie NR SR zvažovali aj možnosť ustanoviť moratórium, počas ktorého by sa v rámci volebného obdobia – jeho začiatku a konca - takéto referendum nemohlo konať. Napokon sa rozhodli, že moratórium nebude súčasťou návrhu ústavného zákona, avšak sú pripravení ho do návrhu ústavného zákona doplniť na základe záverov z diskusie v pléne Národnej rady SR a jej výboroch," uviedli predkladatelia v dôvodovej správe.
Novela by mohla byť účinná od 1. januára 2023. Poslanci navrhujú prechodné ustanovenia, na základe ktorých by sa nová právna úprava vzťahovala aj na práve prebiehajúce volebné obdobie NR SR.
