BRATISLAVA - Ešte sme sa poriadne nestihli spamätať z pandémie a ekonomiku zasiahla vojna na Ukrajine. Dôsledky vojny sú však oveľa horšie. Inflácia rastie rekordnou rýchlosťou a kvôli sankčným balíčkom uvaleným na Rusko postupne zdražovali potraviny, pohonné hmoty a pripraviť sa musíme na drahší plyn aj elektrinu.
Analytika Všeobecnej úverovej banky (VÚB) Michala Lehuta v komentári skonštatoval, že v januári hrozí 150-percentný rast cien plynu, pričom inflácia porastie aj naďalej. Ako spotrebitelia sme to zatiaľ nepocítili, takže začiatkom roka nás zrejme čaká šok.
Archívne VIDEO Mzdy rástli svižným tempom aj začiatkom roka 2022, v mnohých odvetviach ale nestačili rozbehu inflácie
Spotrebitelia zatiaľ rast nepocítili
Vojna na Ukrajine sa už niekoľko mesiacov premieta aj do peňaženiek slovenských domácností, a to najmä prostredníctvom vyšších cien pohonných hmôt a potravín. "Od januára však navyše hrozí, že sa k týmto faktorom pridá aj rapídny nárast cien zemného plynu a tepla. Zemný plyn na komoditných burzách totiž od vlaňajška zdražel viac ako štvornásobne, no regulovaní spotrebitelia to zatiaľ takmer vôbec nepociťujú," uviedol v komentári.
To by sa však podľa Lehutu malo v januári 2023 zmeniť. Práve vtedy by mali do platnosti vstúpiť nové regulované ceny, o ktorých bude Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozhodovať túto jeseň. "Regulačný vzorec úradu sa pritom odvíja od trhových cien kontraktov na rok 2023 na pražskej burze EEX. Tam sa cena plynu aktuálne pohybuje nad 91 eurami za megawatthodinu, pričom vlani v júni to bolo len 23 eur," napísal.
Ceny môžu narásť o viac ako 150 %
"Ak by sa ceny na súčasnej úrovni tesne nad 90 eurami udržali do septembra, čo predpokladajú aktuálne prognózy Intesa Sanpaolo, komoditná zložka regulovaných cien plynu by mohla od januára zdražieť aj o zhruba 250 %. Keďže komodita tvorí na konečnej cene plynu zhruba trojpätinový podiel (zvyšok tvorí distribúcia a iné náklady plus zisk), regulovaná cena plynu pre domácnosti by podľa vzorca mohla narásť aj o viac ako 150 %," vysvetľuje Lehuta.
Domácnosti si riadne priplatia
Zemný plyn má v priemernom spotrebnom koši domácností váhu 3,3 %, no odvíjajú sa od neho priamo aj ceny vykurovania a teplej vody (váha 2,8 %). "Ak by tieto dve položky od januára 2023 zdraželi o spomínaných 150 %, celkovú infláciu by to potiahlo o masívnych päť a štyri, spolu až deväť percentuálnych bodov. Namiesto poklesu medziročnej inflácie by tak mohlo dôjsť k v januári podľa našich odhadov k jej ďalšiemu nárastu až k úrovni 17 %," uviedol.
Vláda zvažuje dočasne zrušiť DPH na plyn či spomínané teplo, to by však nárast cien znížilo zo 150 % len možno na hodnotu blízku 108 %. "Domácnosti by si tak či tak riadne priplatili, najneskôr v preddavkových platbách od júla 2023. Obdobne regulovaná cena elektrickej energie je po dohode s majoritným výrobcom (Slovenské elektrárne) na roky 2023 a 2024 zmrazená," dodal Lehuta.
