°C

Utorok, 24. november 2020. Meniny má Emília, zajtra Katarína.

Vláda schválila reformu súdnictva, rieši kreovanie súdnej rady či majetky sudcov

Mária Kolíková
Mária Kolíková
Zdroj: Topky - Ján Zemiar
30.09.2020 14:32

BRATISLAVA - Reformu zloženia ústavného súdu, súdnej rady, zriadenie Najvyššieho správneho súdu či previerky majetkových pomerov všetkých sudcov prináša návrh zákona o reforme súdnictva, ktorý v stredu schválila vláda. Odobrila aj ústavné zmeny, ktoré si reforma ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) vyžaduje.


Súdna rada by mala mať ústavne zakotvené pravidlo, podľa ktorého bude jej polovica tvorená nesudcami. Prezident, vláda a parlament budú môcť nominovať iba nesudcov. Okrem toho by sa mal zaviesť regionálny princíp pre členov volených sudcami rozdelením voľných miest na volebné obvody. Sudcovské rady budú môcť navrhovať kandidátov na členov súdnej rady len v rámci svojho volebného obvodu. Zástupcovia z Najvyššieho súdu SR majú mať jeden volebný obvod.

Návrh zákona rozširuje pôsobnosť súdnej rady o konanie vo veciach majetkových pomerov sudcov. Umožňuje jej aktívny dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu definuje ako obchodné, majetkové alebo finančné vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu.

Okrem toho avizuje rezort spravodlivosti aj zrušenie rozhodovacej imunity sudcov všeobecných súdov. Za právny názor bude možné sudcov stíhať len v prípadoch, ak by bol spáchaný trestný čin. Sudcov a generálneho prokurátora na väzobné stíhanie by už nevydával ústavný súd.

Pri ústavnom súde sa má meniť nielen spôsob jeho rozhodovania, ale aj spôsob voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu. Väčšiu právomoc by mala dostať prezidentka alebo prezident, ktorý by v prípade patovej situácie, keď parlament nepredloží kandidátov, vymenoval sudcov sám. Má sa tiež skrátiť funkčné obdobie sudcov ustanovených do funkcie v rámci jedného volebného obdobia, ak by ich naraz bola navolená väčšina. Zákon predpokladá za týchto okolností okrem klasického 12-ročného aj šesťročné funkčné obdobie.

Ústavný zákon v oblasti justície chce definitívne ukotviť aj vekový cenzus sudcov. Po novom by z funkcie odchádzali sudcovia všeobecných súdov vo veku 65 rokov, respektíve 68 rokov, ak by o to sami požiadali. V prípade sudcov ústavného súdu by to bolo 72 rokov.

Vzniknúť má aj Najvyšší správny súd SR, ktorý by mal postavenie ako Najvyšší súd SR v oblasti správneho práva a prešli by naňho aj kompetencie na disciplinárne stíhanie sudcov a prokurátorov a v určitom rozsahu aj ostatných právnických profesií. Najvyšší správny súd má sídliť v Bratislave a funkčný má byť od 1. augusta 2021.

Zákon taktiež nahrádza inštitút justičného čakateľa odbornou justičnou stážou. Stáž má umožniť absolvovanie odbornej prípravy na súde, ktorej cieľom je príprava na výberové konanie na voľné miesto sudcu. Stážista by mal byť v prípade úspechu vo výberovom konaní schopný vykonávať funkciu sudcu, bez nutnosti adaptovať sa na nové pracovné podmienky a postupy.


Nástroje k článku


ZDROJ: TASR

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články