BRATISLAVA - Slovenská ekonomika sa v dôsledku pandémie nového koronavírusu prepadne v tomto roku o 9,8 %. Predpokladá to Ministerstvo financií (MF) SR v novej prognóze, ktorú oproti aprílu zhoršilo o 2,6 percentuálneho bodu. Zároveň očakáva, že hospodárstvo sa začne zotavovať v druhej polovici roka a v budúcom roku by malo vzrásť o 7,6 %. Predkrízovú úroveň dosiahne až koncom roka 2022.
Ministerstvo financií zároveň pripravilo štátnu záručnú schému pre bankové úvery, ktorá nie je určená len pre malé a stredné, ale prvýkrát aj veľké podniky. Má rámec 500 miliónov eur mesačne a rezort preto očakáva, že vďaka tomu sa v najbližších troch mesiacoch dostane do ekonomiky dodatočných 1,5 miliardy eur. Informoval o tom štátny tajomník ministerstva Marcel Klimek s tým, že schému už odsúhlasila aj Európska komisia a rozbieha sa tento týždeň.
Slovensko je závislé na zahraničných trhoch
Podľa ministra financií SR Eduarda Hegera je Slovensko otvorená ekonomika závislá na zahraničných trhoch a na priemysle. „Pokles zahraničného dopytu sa výrazne podpísal pod pokles ekonomiky. Túto ekonomickú aktivitu sme pozorovali už koncom prvého štvrťroka,“ priblížil Heger.
Ďalšia dôležitá časť poklesu aj na domácej pôde, je podľa Hegera vplyv pandémie nového koronavírusu, ktorou boli zasiahnuté hlavne sektory ubytovania a stravovania. „Výpadok spotreby čiastočne tlmili vyššie tržby supermarketov, drogérií a lekární, ktoré boli počas pandémie otvorené. Tu sme videli, že Slovensko, napriek prepadu z hľadiska nákupov v maloobchode, patrilo do prvej tretiny krajín, u ktorých bol pokles nižší ako inde,“ spresnil minister financií.
Trh práce výrazne oslabí
Rezort financií avizuje, že nižší bude domáci aj zahraničný dopyt a firmy odložia investície. Trh práce výrazne oslabí, nezamestnanosť vzrastie a mzdové tlaky ustúpia. Podporou ekonomike bude vládna spotreba. Hlavným negatívnym rizikom je opätovné rozšírenie nákazy, ktoré by recesiu prehĺbilo. Naopak, nové zdroje z EÚ by mali ekonomike pomôcť.
„Očakávame, že v druhom štvrťroku dosiahne výkon ekonomiky dno, keď sa k poklesu priemyselnej a stavebnej aktivity pridá aj spotreba domácností. Najviac budú výpadkom spotreby zasiahnuté sektory ubytovania a stravovania, čo už naznačili aprílové údaje z eKasy a maloobchodných tržieb. Počas trvania obmedzení klesli výrazne aj predaje automobilov, či oblečenia,“ priblížil v komentári k prognóze Inštitút finančnej politiky (IFP). Výpadok spotreby naopak čiastočne tlmia vyššie tržby supermarketov, drogérií a lekární.
Zamestnanosť má výrazne klesnúť
Zamestnanosť v roku 2020 má výrazne klesnúť, keď z trhu práce ubudne 76-tisíc pracovných miest. Ľudia prídu o prácu najmä vo vybraných sektoroch služieb ako turizmus, stravovacie služby, maloobchod či doprava, ale aj v priemysle a stavebníctve. Vládne opatrenia podporujúce skrátenú prácu majú nárast nezamestnanosti tlmiť, bez nich by podľa MF došlo k výraznejšiemu prepúšťaniu o takmer 35-tisíc osôb. Miera nezamestnanosti v roku 2020 stúpne na 8,2 %, v ďalších rokoch má postupne klesať k úrovni 7 %.
Priemerná mzda sa zvýši len o dve percentá
Priemerná nominálna mzda v tomto roku sa podľa prognózy zvýši len o 2 %. „Rast priemernej mzdy bude tlmený veľkým množstvom poberateľov dávky ošetrovného a nemocenskej dávky aj nižšou mzdou plynúcou zo skrátených úväzkov,“ priblížil IFP. V ďalších rokoch sa dynamika rastu miezd obnoví, potreba fiškálnej konsolidácie však bude pôsobiť negatívne na mzdový vývoj najmä vo verejnom sektore.
Druhá vlna by znamenala ešte väčší prepad
Hrubý domáci produkt Slovenska by v prípade druhej vlny kleslo v roku 2020 o 12,4 %. Štruktúra prepadu by bola podobná základnej prognóze, zasiahnutý by bol nielen export cez nižší zahraničný dopyt, ale aj domáca spotreba a investície z dôvodu neistoty, obáv a obmedzení predaja. Najväčší vplyv druhej vlny však pozorujeme až v roku 2021 na omnoho pomalšom oživení ekonomiky, ktorá by stúpla iba o 2,8 %. Zamestnanosť by sa v roku 2020 znížila o 3,3 % a v roku 2021 by naďalej klesala o 0,4 %. „Negatívny ekonomický vývoj by priniesol zhoršenie výhľadu salda verejného rozpočtu, čo by následne viedlo k nutnosti silnejšej konsolidácie verejných financií,“ píše sa v analýze.
Zotavovať sa bude spotreba domácností aj zahraničný dopyt
Inflácia má tento rok spomaliť na 1,8 %, a to najmä vplyvom výrazného poklesu cien ropy pre výpadok globálneho dopytu po mobilite. V druhej polovici roka stlmí aj rast cien potravín, ktoré počas trvania karanténnych opatrení zdraželi pod vplyvom neúrody aj rastu dopytu. V budúcom roku sa rast cien spomalí na 0,3 %, v strednodobom horizonte sa bude pohybovať okolo 1 %.
V roku 2021 očakáva nová prognóza oživenie ekonomiky a hrubý domáci produkt (HDP) má stúpnuť o 7,8 %. „Zotavovať sa bude spotreba domácností aj zahraničný dopyt. Investície sa budú tvoriť pomaly, keďže ekonomika bude stále výrazne podchladená s množstvom nevyužitých kapacít,“ vysvetlil IFP. Verejné financie však budú musieť prejsť konsolidáciou, ktorá stlmí ekonomický rast v roku 2022 na úroveň 1,8 %. Na konci horizontu prognózy má ekonomiku podporiť dočerpávanie eurofondov, predkrízovú úroveň dosiahne v roku 2022.
