BRATISLAVA - Slovenská výskumníčka Katarína Boďová je revolucionárkou vo svojom odbore. Do vedy priniesla nový matematický prístup ku skúmaniu správania zvierat. Celý systém postavila na hybridných modeloch, ktoré dokážu identifikovať princípy správania daného jedinca, a to aj vplyv prostredia na jeho správanie.
Katarína Boďová, ktorá pôsobí na Katedre matematickej analýzy a numerickej matematiky Univerzity Komenského (FMFI UK), informovala o obrovskom úspechu, ktorý dosiahla so svojim tímom. Dokázali vytvoriť nový prístup k skúmaniu správania zvierat. Výskumníčka sa venuje štúdiu biologických systémov, v ktorých zohráva veľkú rolu náhodnosť, ktorú skúma prostredníctvom matematických modelov a numerických simulácií.
Ako konkrétny príklad uviedla, ako veľké kolektívy plnia komplexné úlohy. „Mravce dokážu vystavať zo svojich vlastných tiel mosty, ryby sa vedia brániť pred oveľa väčšími predátormi či ľudia dokážu vytvárať národné kultúrne dedičstvo,“ vysvetlila Boďová.
„Baktérie v prostredí s chemickým signálom, ktorým môže byť napríklad vôňa potravy, vykazujú dva striedajúce sa typy pohybu – priamočiary a rotáciu na mieste. Doposiaľ sa na identifikáciu princípov kolektívneho správania používali prevažne techniky, ktoré ignorovali takúto rôznorodosť typov správania, závislosť pohybu od priestoru či náhodné vplyvy,“ objasnila matematička.
Katarína Boďová
Zároveň uviedla, že samotný vznik komplexnej formy správa závisí od správania jednotlivca. Jej výskum bol publikovaný aj časopise vo vedeckom časopise PLOS ONE. V najnovšej vedeckej práci, ktorú v periodiku nedávno uverejnila v spolupráci s kolegami z IST Austria a Weizmanovho inštitútu, Boďová predstavila nový matematický prístup ku skúmaniu správania zvierat.
Tento prístup vo forme pravdepodobnostných hybridných modelov pripúšťa rôzne typy správania jedincov. Je schopný identifikovať princípy správania jednotlivca, interakcie medzi jedincami, ako aj vplyv prostredia na toto správanie. „Vďaka rozvoju technológií máme k dispozícii stále väčšie množstvo komplexnejších dát o pohybe a správaní zvierat. To však zároveň prináša problém, ako z nich efektívne dešifrovať kľúčovú informáciu, ktorá by nám umožnila odhaliť princípy stojace za fascinujúcim kolektívnym správaním. Pátranie sťažuje fakt, že pohyb zvierat je typicky sprevádzaný náhlymi zmenami správania jednotlivcov, ktorí menia svoj vnútorný stav – napríklad držanie tela či smer pohybu – a to v zdanlivo náhodných okamihoch,“ povedala Boďová.
Slovenka v hviezdnom tíme NASA: FOTO Naša vedkyňa sa zúčastní simulovanej misie na Mars
Novoobjavenú metódu plánujú výskumníci ďalej použiť na identifikáciu sociálneho správania v iných komunitách zvierat. Matematička povedala, že budú hľadať aj odpoveď na to, ako sa mravce vyrovnajú s prípadom, keď časť ich populácie bude infikovaná patogénom, a zaujímať ich bude špeciálne altruistické správanie v rámci kolektívu. To podľa nich pomôže odhaliť rýchlosť šírenia infekcie v takejto populácii.
Boďová sa na FMFI UK vrátila zo zahraničia. Prostredníctvom grantového programu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Návrat domov. „Významnou pridanou hodnotou výskumu doktorky Kataríny Boďovej je fakt, že dokážeme motivovať našich medzinárodne úspešných mladých vedcov k návratu domov a vytvoriť im adekvátne podmienky pre špičkovú vedeckú činnosť. Jedným dychom však musím dodať, že predovšetkým je nevyhnutné poskytnúť mladým vedcom doma také podmienky, aby nedochádzalo k ich odchodu do zahraničia, a to často bez perspektívy návratu na naše výskumné pracoviská,“ zdôraznil rektor bratislavskej UK Karol Mičieta.
