BRATISLAVA – Dnešní muži musia poriadne napínať svaly, aby dokázali uniesť bremeno nárokov a predsudkov kolujúcich verejnosťou. Jednou z najrozšírenejších predstáv je fáma o strate mužnosti a sexuality silnejšieho pohlavia. O zraniteľnom svete mužskej sexuality sme sa pozhovárali s banskobystrickým sexuológom Ivanom Kubišom.
Existuje niečo ako sexuálna apatia, resp. sexuálny nezáujem? Ako sa prejavuje u žien a ako u mužov?
Nízky záujem o sex, resp. nízka sexuálna apetencia, má kódové označenie v Medzinárodnej klasifikácii chorôb F 52.0. Znamená nedostatok alebo stratu sexuálnej túžby. Častejšie sa vyskytuje u žien ako u mužov. U žien býva nezáujem o sex s manželom prejavom partnerského nesúladu. Inokedy je prejavom vyčerpania ženy pri starostlivosti o domácnosť, deti či práce. Výskumy potvrdzujú, že približne 17 percent žien má niekedy v živote sexuálny problém a z nich má potom 47 percent slabý záujem o sex.
Zohrávajú rolu aj hormóny?
S hormonálnymi problémami súvisí napríklad vysoká hladina prolaktínu alebo nedostatok estrogénov v prechode, znížená funkcia štítnej žľazy, cukrovka a iné chronické ochorenia. Medzi ďalšie patrí depresia, nádory ženských pohlavných orgánov, prsníkov a rôzne chronické bolestivé stavy. Liečba nízkeho záujmu o sex u žien závisí od vyvolávajúcej príčiny. U depresií zaberajú psychofarmaká, u hormonálnych príčin pomáha úprava hormonálnych hladín. Žiaľ, tabletky na partnerské vzťahy ani na sociálne pomery pacientky nemáme.
Aké sú príčiny sexuálneho nezáujmu u mužov?
U mužov je nezáujem o sex v porovnaní so ženami oveľa zriedkavejší. Ako primárna porucha sa vyskytuje u mužov s nízkou hladinou mužského pohlavného hormónu testosterónu. V takomto prípade je účinné podávanie testosterónových preparátov. Nezáujem o sex u mužov je častejšie sekundárny - v dôsledku partnerských problémov, depresie, vysokej hladiny prolaktínu, pri poruchách funkcie nadobličiek a štítnej žľazy, pri užívaní psychofarmák a sedatív. Niekedy prichádzajú muži k sexuológovi na naliehanie ich manželiek, ktoré žiadajú „liečbu“ ich nízkeho sexuálneho záujmu. Niekedy zisťujeme, že nízky záujem o sex spočíva v homosexualite, niektorí sú pedofili, fetišisti, transvestiti alebo transsexuáli.
Dá spomínaný problém riešiť?
Liečba nízkej sexuálnej apetencie u mužov závisí od príčiny. Treba zdôrazniť, že pre dobrú sexuálnu zdatnosť je potrebné aj dobré telesné zdravie a psychická pohoda, najmä správna životospráva. Alkohol, obezita, užívanie nelegálnych anabolík a cigarety nie sú správnou cestou k mužnosti. Pokles záujmu o sex sa často týka mužov, ktorí majú problém s inou sexuálnou poruchou, najčastejšie s poruchou erekcie.
Môžete uviesť nejaký príklad?
Nedávno som mal pacienta po päťdesiatke, s nízkym sebavedomím. Neveril si, bál sa nadviazať kontakt so ženou, lebo sa obával zlyhania erekcie. Najnovším hitom v liečbe poruchy erekcie je liečba rázovými vlnami, čo je v podstate prvá účinná liečba s dlhodobým efektom, lebo stimuluje tvorbu nových ciev a podporných tkanív toporivých telies údu. Je to nebolestivá liečba bez vedľajších nežiadúcich účinkov. Už po absolvovaní prvej kúry tento pacient pociťoval zlepšenie a hlásil sa na druhú kúru. Potom absolvoval aj tretiu kúru a po jej skončení s vážnou tvárou povedal: „ Pán doktor, mám problém!“ V tej chvíli ma zamrazilo, lebo doteraz nikto vo svete a ani ja po dvoch rokoch praxe v liečbe rázovou vlnou som sa so žiadnym problémom nestretol. Zvážnel som aj ja: „O aký problém ide?“ Pacient hovorí: „Obával som sa, či sa mi vráti sebavedomie a mužnosť, a teraz sa už vôbec nebojím, vrátila sa mi chuť aj sebavedomie, nepotrebujem žiadne lieky, fungujem bez problémov. Ten môj ‚problém‛ má 26 rokov a nevieme sa nasýtiť jeden druhého! A dala vás pozdraviť, že tá moja mužská pýcha je väčšia a hrubšia ako pred liečbou - do ruky aj inde...“ Rozlúčili sme sa s úsmevom a ešte poznamenal, že ak bude treba, tak príde o pol roka zas na „generálku“.
Je pravda, že muži prijímajú v strave alebo vo vode ženské hormóny? Nie je to len mýtus?
Zvýšený výskyt ženských pohlavných hormónov vo vode pripisuje laická verejnosť najmä ženskej antikoncepcii. Ide však o informácie pochádzajúce z Nemecka. Približne pred ôsmimi rokmi tam laboratórne skúšky potvrdili prítomnosť hormónov v povrchových vodách. Boli to však len nepatrné koncentrácie. Podobnú situáciu vraj mali aj v Česku, údajne sa estrogén môže dostať cez čističky do pitnej vody a niekoľko rokov narúšať zdravie ľudí. Z veľkej časti sú to fámy o možnej zmene pohlavnej orientácie u mužov a zo zženšťovania mužskej postavy, neplodnosti u mužov a podobne. Na Slovensku je vypúšťanie odpadových vôd do zdrojov pitnej vody prísne zakázané a zo strany správcov tokov sa dôsledne kontroluje. Na základe tejto skutočnosti považujem prítomnosť hormonálnych látok v pitnej vode v podmienkach SR za odborne nepodložený mýtus zavádzajúci verejnosť.
Japonskí vedci vraj zistili, že dnešní muži už o sexuálne aktivity nemajú taký záujem ako predchádzajúce generácie. Sú v strese, žijú hekticky, nemajú čas, cítia sa depresívne. Ako môžu tieto faktory ovplyvniť sexuálny život?
Nezdravý životný štýl a prostredie vplývajú negatívne aj na sexualitu či plodnosť. S nadhľadom sa hovorí, že v Amerike a v medicíne je možné všetko. Doplnil by som, že je to možné zrejme aj v Japonsku. Keď sme sa dostali do Japonska, napadá mi legenda japonskej gastronómie, ryba fugu, prudko jedovatá pochúťka s údajnými afrodiziakálnymi účinkami. Pred samotnou konzumáciou je potrebné rybu vhodne upraviť, aby ste neprišli o život a vaše libido zažilo znovuzrodenie. Šéfkuchári reštaurácií, ktorí môžu pripravovať fugu, musia absolvovať niekoľkoročný výcvik. Aj napriek riziku pri konzumácii stále patrí medzi vyhľadávané pochúťky, a tak fugu ostáva hlavnou príčinou otravy jedlom v Japonsku. Jedna takáto ryba je schopná zabiť tridsať sexuchtivých gurmánov. Je slabou útechou, že ak už umriete, tak aspoň so vztýčeným penisom.
Čo si myslíte vy osobne, prestávajú byť moderní muži mužní? Taká uštipačná poznámka neraz zaznieva z úst mnohých emancipovaných žien.
Nemyslím si, že moderní muži prestávajú byť mužní. Rovnako, ako si nemyslím, že všetky feministky sú frigidné a asexuálne. Militantný boj proti mužskej dominancii nesie so sebou riziko neuspokojeného sexuálneho života. Ťažko očakávať bezproblémovú erekciu u muža, ktorý je systematicky deptaný a ponižovaný tvrdením, že každý pohlavný styk je znásilnením a príčinou ženskej sexuálnej nespokojnosti. V histórii tohto hnutia vynikla Američanka pani Bobbitová, ktorá radikálne riešila sexistický útlak svojho muža tak, že mu odrezala penis. Mala ešte svoje nasledovníčky, ale feministické hnutie je dnes na ústupe pod vplyvom racionálnych argumentov. Mnohé feministky už pochopili, že amputácia partnerovho penisu nie je optimálnou cestou k životnému šťastiu a partnerský život na základe obojstrannej tolerancie a vzájomného rešpektu je šťastnejší ako život single.
