BRATISLAVA - Smrť kňaza Antona Srholca zasiahla vo štvrtok širokú verejnosť na Slovensku. Pre mnohých bol príkladom ľudskej pokory a večného optimizmu aj napriek príkoriam, ktorých sa mu počas života dostalo. V decembri 2014 poskytol agentúre TASR rozhovor, ktorého odkaz je stále aktuálny. Želal si vtedy, aby pribúdalo ľudí, ktorí nežijú len pre seba.
Rana pre veriacich: Zomrel kňaz Anton Srholec (†86), podľahol ťažkej chorobe
Aj keď v pesimistickej dobe poznačenej vojnami, konfliktmi či únavou, kňaz Anton Srholec veril, že aj v roku 2015 bude pribúdať ľudí, ktorí budú nezištní a ochotní pomôcť druhým v ťažkostiach. U bohatých a úspešných ľudí zas očakával viac záujmu o duchovné hodnoty.
"Želal by som si, aby v tomto relatívne a stále tvrdím bohatom svete v teple a istom sociálnom, zdravotnom zabezpečení, aby pribúdalo ľudí, ktorí nežijú len pre to, aby mali, ale aby sa stávali priateľmi, budovali mosty, aby si podávali ruky," uviedol Srholec. Ako dodal, v našej spoločnosti je veľa rán a je dôležité, aby sme sa s citom s láskou týchto rán dotýkali. "Prichádzame k tomu, že nežijeme len z chleba, že žijeme z každého slova a z múdrosti," dodal.
Srholec si do nového roka 2015 želal, aby aj napriek nepriaznivým správam mali ľudia nádej, že sa všetko urovná. "Ale už sa nemôžeme spoliehať na to, že to niekto urobí alebo že to pán Boh zariadi, ale my všetci budeme musieť pracovať na tom, aby ten svet žil v pravde, spravodlivosti, bol solidárny a úctivý k človeku, aby chudobní ľudia mali svoju dôstojnosť a to je namáhavý proces," zdôraznil.
Podľa neho si počas vianočných sviatkov ľudia viac uvedomujú svoje narodenie, viac si pripomínajú rodinu. Narodenie Ježiša nám dáva príklad, že aj keď sme sa narodili v chudobe, život môže byť pekný, bohatý a zmysluplný.
"Ježiš sa narodil v podmienkach, kam by moderní hygienici ani nevkročili. Narodil sa a dal svetu tak veľa, že za 2000 rokov milióny a miliardy ľudí na neho nevedia zabudnúť," uviedol v rozhovore pre TASR Srholec. Ako dodal, aj z chudobných pomerov sa môže narodiť a vyjsť niečo veľké. Aj chudobné dieťa môže mať svoju budúcnosť.
Na rozdiel od minulosti, podľa kňaza ubudlo sentimentality, ubudlo pekných básničiek o Ježišovi. "Zbohatli sme, odvtedy už nespievame koledy. Žijeme v spoločnosti, ktorá je už menej tradičná, už nám spievajú z televízora," vysvetlil.
Srholec videl nebezpečenstvo v tom, že žijeme v relatívne bohatom svete. "Po celé generácie, po celé stáročia dozadu pokiaľ vidíme, v našich rodoch sme nikdy neboli tak bohatí, v takom blahobyte, v takom pohodlí, tak ošetrení, tak vzdelaní. V každej druhej rodine je niekto s maturitou alebo vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Túto historickú skúsenosť ešte nemáme," vysvetlil Srholec s tým, že je otázne, ako sa to všetko skončí.
Svet je podľa neho bohatý, ale je ohrozený, lebo je v ňom veľa nespravodlivosti. "V našich mysliach vládne niečo ako obavy, či sa to neskončí, ako sa to všetko skončí. A u múdrych ľudí je už pochybnosť o tom, či ten majetok, bohatstvo, ktoré máme, či nás to urobí šťastnými," dodal.
Podľa neho sa začínalo rodiť veľké povedomie solidarity s chudobnými. "Pozorujem, že niektorí relatívne úspešní ľudia a čestne bohatí šikovní a pracovití a zodretí začínajú pochybovať o tom, či zmyslom života je, aby sme žili len v blahobyte," uviedol Srholec.
