BRATISLAVA – Policajný prezident sa bude vyberať podľa nových pravidiel. Vláda s návrhom zákona o Policajnom zbore z dielne ministerstva vnútra v stredu počas rokovania súhlasila.
Pôvodný návrh počítal so sedemročným funkčným obdobím šéfa polície, v novom pôjde o štyri roky a možnosť opätovného vymenovania. Práve funkčné obdobie policajného prezidenta spôsobilo odklad návrhu, ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD) ho predkladala už pred niekoľkými týždňami.
Nové pravidlá výberu prezidenta Policajného zboru počítajú s tým, že policajného prezidenta bude naďalej vymenúvať minister vnútra. Urobiť tak však bude môcť až na základe výberového konania a len s odporúčaním parlamentného brannobezpečnostného výboru. Na vymenovanie policajného prezidenta má byť teda potrebná zhoda výberovej komisie, výboru pre obranu a bezpečnosť a ministra vnútra. Zmeny sa majú dotknúť aj policajnej inšpekcie, vzniknúť má Úrad inšpekčnej služby.
Podľa zákona má byť do funkcie policajného prezidenta vymenovaný len príslušník Policajného zboru, ktorý je v služobnom pomere najmenej desať rokov. Funkčné obdobie bude štyri roky. Tá istá osoba môže byť podľa návrhu vymenovaná do funkcie dvakrát. Minister má podľa návrhu zákona právomoc odvolať policajného prezidenta pre závažné dôvody, ktoré však bude musieť odobriť aspoň trojpätinová väčšina všetkých členov brannobezpečnostného parlamentného výboru.
Zmeny čakajú aj policajnú inšpekciu. Novela zákona počíta s vytvorením Úradu inšpekčnej služby, ktorý má odhaľovať a vyšetrovať trestné činy príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, tiež kontrolovať zákonnosť postupu policajtov. Úrad bude riadiť šéf inšpekcie, ktorý sa má zodpovedať vláde.
Riaditeľa Úradu inšpekčnej služby má menovať do funkcie vláda SR na návrh ministra vnútra. Šéfa inšpekcie budú tiež vyberať vo výberovom konaní, jeho menovanie bude tiež závisieť od odporúčania brannobezpečnostného výboru. Aj v tomto prípade bude konanie realizovať sedemčlenná výberová komisia ako pri policajnom prezidentovi. Slovo bude mať aj výbor.
Podľa ministerstva vnútra novela posilňuje nezávislosť inšpekcie ministerstva vnútra a sprísňuje podmienky na menovanie prezidenta Policajného zboru a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. Rezort navrhuje, aby bol zákon účinný od 1. januára 2019.
Galko: Chcú sa zabetónovať
Vládou navrhované pravidlá voľby policajného prezidenta ho majú „zabetónovať“ vo funkcii, aby mohol kryť zločiny strany Smer-SD a stal sa prakticky neodvolateľným. Uvádza sa to vo vyhlásení opozičného poslanca a podpredsedu SaS Ľubomíra Galka. Ten ďalej konštatuje, že celý návrh je "jedna nebezpečná potemkinovská dedina". "Je škandál, aby na menovanie policajného prezidenta stačilo odporučenie nadpolovičnej väčšiny členov Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť a na odvolanie bol potrebný trojpätinový súhlas tohto výboru," povedal s tým, že uvedený počet na menovanie šéfa polície terajšia koalícia má, opozícia na jeho odvolanie zasa nie.
"Pritom práve koalícia organizuje a kryje masívne rozkrádanie verejných financií na Slovensku,“ zdôraznil Galko. Perličkou podľa neho je účasť nominanta prezidenta Policajného zboru vo výberovej komisii. „Je úplný nonsens a diletantizmus, že ak by sa rozhodol kandidovať súčasný prezident Policajného zboru, bude si môcť dať do komisie svojho človeka," skonštatoval opozičný poslanec.
Saková hovorí o prvom polroku 2019
Nový policajný prezident by mohol byť známy v prvom polroku 2019. Taký je predpoklad ministerky vnútra Denisy Sakovej (Smer-SD), ktorá navrhuje, aby nové pravidlá výberu šéfa polície boli účinné od 1. januára. O post by sa mohol uchádzať aj súčasný šéf polície Milan Lučanský.
Ministerka potvrdila, že sa snažia, aby účinnosť zákona o Policajnom zbore bola od 1. januára 2019. "Následne potom sa budeme snažiť v čo najrýchlejšom období vypublikovať jednotlivé podmienky pre uchádzačov," povedala Saková, ktorá zároveň dúfa, že v priebehu prvého polroka budú schopní menovať nového policajného prezidenta. Potvrdila, že súčasný policajný prezident bude môcť kandidovať, avšak nevie, či tak spraví. Podľa nej je to skôr otázka na neho.
Lučanský nahradil vo funkcii Tibora Gašpara, šéfom Policajného zboru sa stal od 1. júna. Odchod najdlhšie slúžiaceho šéfa polície Gašpara súvisel s dianím po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, v dôsledku ktorej skončil premiér Robert Fico (Smer-SD) a minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD). Výmenu na čele polície žiadali ľudia na námestiach aj opozícia.
