Až na hranice možností divadla siaha vo svojej tvorbe Rabih Mroué. Na Slovensku sa angažovaný libanonský umelec, ktorý žije a tvorí v Berlíne, predstaví vôbec po prvý raz. Na Medzinárodnom festivale Divadelná Nitra 2018, ktorý sa koná od 28. septembra do 3. októbra.
Mrouého tvorbu zaradil festival do programu hneď dvakrát. Najprv umelec vystúpi so svojou dokumentárnou performanciou Piesok v očiach, potom uvedie inscenáciu 33 otáčok za minútu a pár sekúnd, ktorú vytvoril so svojou umeleckou aj životnou partnerkou Linou Saneh.
„Rabih Mroué patrí k pevne prepojenej generácii umelcov, spisovateľov a filmárov, ktorí vrátili Bejrút na kultúrnu mapu po tom, ako sa v roku 1990 skončila v Libanone občianska vojna. Naučili sa pohybovať na hrane toho, čo pripúšťa väčšina spoločnosti; snažia sa tvoriť formálne dokonalé a politicky hlboké diela tak, aby im krehká a roztrieštená libanonská vláda zasahovala do života čo najmenej,“ napísala o umelcovi KaelenWilson-Goldie v prestížnom denníku The New York Times.
Performancii Piesok v očiach priradil festival v rámci tematickej hry s predponami a slabikami RE pojem REakcia. Téma RE, s ktorou Divadelná Nitra 2018 pracuje, súvisí s potrebou obzrieť sa späť, premýšľať o minulých dejoch, prehodnocovať interpretáciu dejín i vlastné postoje, ale zároveň sa pýtať, ako ďalej.
Práve tak skúma hranice znesiteľnosti vnímania zabíjania, ale zároveň svet postavený na vlastnom zobrazovaní v dokumentárnej performancii Rabih Mroué. Pre mnohých divákov šokujúce dielo začal umelec tvoriť na základe náborových videí teroristickej organizácie Islamský štát, ktoré cielia na potenciálnych regrútov v nemeckom Hessene.
Piesok v očiach je založený na sémantickej analýze obrazov, ktoréoslovujú najmä dospievajúcu mládež vyrastajúcu v Európe a atakujú schopnosť vnímania, ktorou disponujecivilizovaný človek po tom, ako zo svojho sveta vytesnil násilie. Zároveň tieto obrazy a ich vnímanie konfrontuje sozabíjaním teroristov pomocou dronov. Mroué, ktorý v performancii sám vystupuje ako lektor, prináša fakty aj trochu fikcie, kladie otázky, no hľadanie odpovedí necháva na divákovi. Namiesto klišé o teroristických propagandistických videách sa zameriava na obrazovú vojnu. V rozhovore pre londýnsky Daily Sabah napokon povedal, že vojna sa odohráva na zemi, ale tá druhá sa bojuje v obrazoch.
„Postupne sa však Mroué dostáva k pozoruhodnej téme narušovania dominancie vizuálnej kultúry. Pýta sa, ako byť „glitchom“ (chybou či narušiteľom) v systéme a brániť sa pseudoestetizujúcejkultúre Instagramu a podobných fenoménov,“ napísal dramaturg a prekladateľ Otto Kauppinen v recenzii na túto Mrouéhoperformanciu, uvedenú na festivale Divadelní Flora Olomouc.
„Najprv som mal pocit, že okrem protestu proti orwellowskej všadeprítomnosti bezpečnostných kamier smeruje Mroué práve k oprosteniu sa od prevládajúcej dogmy, že čo nie je zdokumentované obrazom, neexistuje. To možno dosiahnuť, napríklad,,uncool´ štýlom obliekania, skrývaním tváre a podobne, v zmysle citovaného hesla:kamere sa možno vyhnúť len v okamihu, keď ju nezaujímam,“ pokračuje text v českých Divadelních novinách.
Kým dokumentárna performancia(alebo skôr lectureperfomance) Piesok v očiach je predstavením na hranici divadla, sociologickej štúdie, žurnalistiky a aktivizmu, inscenácia 33 otáčok za minútu a pár sekúnd sa zase rozkračuje medzi divadlom a výtvarným umením. Na hranicu možností divadla siaha najmä použitými scénickými prostriedkami.
Inštalácia je koncertom nástrojov komunikácie –sociálnych sietí, mobilov a televízie. Hoci obsahovo je jedinečným portrétom ľavicového libanonského aktivistu, ktorý spáchal samovraždu, téma siaha ku skúmaniu stopy, ktorú človek po smrtizanecháva v digitálnom svete. Vznikla v období takzvanej Arabskej jari, Divadelná Nitra 2018 ju označila pojmom REkonštrukcia.
„Scéna pripomína každodennú situáciu za stolom: divák zíza na obrazovku počítača, kde sa aktualizujú správy z Facebooku, na pozadí beží televízia a medzitým zvoní telefón. Táto časť prekvapivo obsiahne 70 minút inscenácie bez toho, že by sa na scéne objavil človek. 33 otáčok za minútu a pár sekúnd nie je len dielom o politizácii a revolúcii v arabskom svete, ale aj reflexiou medializácie politiky a medializácie času a priestoru,“ napísal rakúsky anglista a amerikanista Leopold Lippert pre nachtkritik.de.
Fascinujúce dielo vytvoril Rabih Mroué v tandeme s manželkou Linou Saneh. Dvojica sa spoznala počas štúdií na Libanonskej univerzite v Bejrúte, ktorú obaja absolvovali v roku 1990. Rýchlo sa stali významnými predstaviteľmi avantgardných divadelných tendencií v krajine a stále často spolupracujú. Dokumentárnym divadlom, ktorému sa spoločne, ale aj každý samostatne venujú, sa vyjadrujú k politickým otázkam a náhľadu Libanonu na vlastnú realitu.
Mrouého inscenáciu z roku 2007 How Nancy Wished That Everything Wasan April Fool's Joke (Ako si Nancy želala, aby všetko bol len prvoaprílový žart), ktorá sa venovala občianskej vojne v krajine, zakázalo libanonské ministerstvo vnútra uvádzať na domácej pôde, takže mala premiéru v Tokiu a uvádzali ju po celom svete. Potom ministerstvo zákaz zrušilo. Mimoriadny úspech zožala aj inštalácia Pixelated Revolution (Pixelovaná revolúcia), ktorá bola v roku 2012 súčasťou prestížnej výstavy dOCUMENTA (13) v nemeckom Kasseli.
Obe inscenácie Rabiho Mrouého, ktoré ponúkne Divadelná Nitra 2018, skúmajú súčasný svet najmä mladých ľudí a prekrývanie reality s obrazmi a životmi na sociálnych sieťach. Otázkou je, či vôbec možno realitu od jej zobrazovania oddeliť alebo či sa už z týchto – kedysi dvoch svetov – stal jeden nedeliteľný amalgám.
Vstupenky na všetky predstavenia, ktoré ponúkne Medzinárodný festival Divadelná Nitra 2018 vo svojom programe, sú už v predaji online v 
.
Od 23. augusta budú vstupenky v predaji aj v pokladnici festivalu vo foyer budovy Divadla Andreja Bagara v Nitre.
- reklamná správa -
