BRATISLAVA - Jeden z vedúcich predstaviteľov nežnej revolúcie a poslanec Národnej rady za OĽaNO Ján Budaj (64) vo svojom profile na sociálnej sieti informoval o zvolaní tlačovej konferencie "na tému odchodu prezidenta Michala Kováča". Chce na nej oznámiť, kedy a s kým opäť podá návrh na zrušenie Mečiarových amnestií v súvislosti s únosom Kováča mladšieho do zahraničia. K statusu pridal aj vyjadrenie šéfa vyšetrovateľov Jozefa Šáteka, ktoré má dokazovať, že vinníci sú známi a po zrušení amnestií môžu byť postavení pred súd.
Bos Mikuláš Černák tvrdí: Kováča mladšieho uniesla SIS, zavlečenie si objednal Mečiar
"Vyšetrovanie únosu bolo riadne skončené. Fakt, že vo veci zavlečenia prezidentovho syna do Rakúska neprebehlo kompletné súdne pojednávanie a nebola vyvodená i trestná zodpovednosť pre jeho páchateľov neznamená, že by nebolo vykonané aj kompletné a objektívne vyšetrovanie so zaistením všetkých dostupných a možných dôkazov. Ako vedúci špecializovaného vyšetrovacieho tímu, ktorý bol vytvorený ministrom vnútra koncom roka 1998 na vyšetrovanie aj tohto prípadu môžem prehlásiť, že uvedený prípad bol vyšetrený v súlade s potrebami a účelom zákona, pričom bola vyvodená trestná zodpovednosť voči 11 osobám, medzi ktorými boli vedúci funkcionári SIS v pozícii organizátorov, príslušníci SIS a príslušníci PZ ako priami páchatelia tohto zavlečenia," cituje Budaj Šátekovo vyjadrenie.
Podľa neho skončenie vyšetrovania a možnosť podať na príslušný súd obžalobu bola akceptovaná i orgánmi prokuratúry. V rámci prípravného konania sa realizovali všetky do úvahy prichádzajúce možnosti zabezpečenia dôkazov. Príslušný sudca akceptoval zákonnosť i dôvodnosť predloženej obžaloby voči 11 obžalovaným a nedal prednosť zastaveniu trestného stíhania z iného dôvodu, ale voči všetkým obžalovaným uplatnil amnestiu vydanú prezidentom v zastúpení predsedom vlády a trestné stíhanie zastavil.
Zaujímavé však je, že všetkých obžalovaných súčasne upovedomil, že pokiaľ chcú dosiahnuť svoju "úplnú rehabilitáciu" t. j. dokázať na súdnom pojednávaní, že sa tohto zločinu nedopustili a museli by byť sudcom oslobodení, majú právo do troch dní podať súdu takúto žiadosť. Keďže ani jeden z obžalovaných takúto žiadosť o pokračovanie súdneho pojednávanie nepodal, zároveň akceptoval fakt, že zastavením trestného stíhania z dôvodu amnestie udelenej prezidentom považuje za preukázateľné, že tento zločin spáchal, avšak z dôvodu vydanej amnestie muselo byť súdne pojednávanie zastavené a súd nemohol uložiť zodpovedajúci trest.
Podľa Šáteka bol teda prípad zavlečenia Michala Kováča ml. do Rakúska riadne vyšetrený aj so zistením páchateľov. Navyše jeho tím vyšetrovateľov aj vo "veľmi zložitých podmienkach prekonal celý rad úmyselných krokov od rôznych neprajníkov prekaziť zámer zdokumentovať zločin a zistiť jeho páchateľov, čím sme aspoň z malej časti zabezpečili satisfakciu poškodenému synovi i pánovi prezidentovi M. Kováčovi."
Budaj chcel rušiť amnestie aj v apríli
Poslanci v apríli tohto roka odmietli návrh na zrušenie Mečiarových amnestií z dielne Jána Budaja z klubu OĽaNO-NOVA. Hlasovalo zaň len 55 zo 129 prítomných poslancov. Na presadenie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii potreboval získať aspoň 90 poslancov.
Budaj vtedy pripomenul, že Mečiarove amnestie vyvolávali podozrenia, že ide o zamedzenie dôsledného vyšetrenia a spravodlivého uzavretia trestných činov súvisiacich so zavlečením občana SR do zahraničia. Podľa Budaja boli tieto amnestie udelené v súvislosti so skutkami, pri ktorých dodnes existuje podozrenie, že sa na trestnej činnosti podieľali štátne orgány.
Únos Michala Kováča ml.
Prípad únosu Kováča mladšieho patrí ku tienistým stránkam ponovembrového vývoja Slovenska. Z únosu prezidentovho syna do cudziny bola podozrivá SIS, ktorú v tom čase viedol Ivan Lexa, označovaný za blízkeho spolupracovníka vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara. Tajná služba únosom údajne chcela prezidenta zdiskreditovať, pretože kritizoval Mečiarovu vládu. Na Kováča mladšieho bol totiž v tom čase v zahraničí vydaný zatykač; rakúsky súd ho ale nemeckej prokuratúre nevydal. Kováč z pozície hlavy štátu po únose svojho syna opakovane vyhlásil, že za únosom stála SIS na čele s Lexom. Lexa proti týmto výrokom podal v roku 1996 na Kováča žalobu.
Vyšetreniu únosu Kováčovho syna do cudziny bránia kontroverzné amnestie, ktoré v roku 1998 udelil vtedajší premiér Mečiar, ktorý vykonával tiež niektoré právomoci hlavy štátu. Parlament v minulosti zamietol viacero návrhov na zrušenie amnestií.
Objasnenie únosu by vraj mohlo pomôcť aj pri vyšetrovaní vraždy policajta Róberta Remiáša, v ktorého aute v roku 1996 vybuchla nastražená trhavina. Remiáš údajne zabezpečoval spojenie s bývalým pracovníkom SIS Oskarom Fegyveresem, ktorý sa skrýval v zahraničí. Fegyveres vypovedal, že za únosom prezidentovho syna do Rakúska stála práve SIS.
