VARŠAVA/PRAHA - Nacistický vyhladzovací tábor Treblinka, do ktorého prišiel prvý transport Židov z varšavského geta 23. júla 1942, drží aj v rámci neľudského nacistického "konečného riešenia" smutný rekord. Za 15 mesiacov tu zahynulo okolo 870-tisíc ľudí, či už strelou do tyla alebo v plynových komorách. Od tejto tragickej udalosti dnes uplynie 70 rokov.
Treblinka bola len jedným z troch táborov, otvorených v lete 1942 v rámci operácie Reinhard, v ktorých do konca roku 1943 zavraždila nemecká mašinéria 1,7 milióna ľudí.
Plány nacistického vedenia ale narušili v Treblinke (aj ďalších miestach smrti) väzni z obslužného tábora, ktorí sa v auguste 1943 vzbúrili. Zapálili baraky a pobili niekoľko strážnych, utiecť a prežiť do konca vojny sa ale podarilo len niekoľkým desiatkam z nich. Bol medzi nimi aj Čech Richard Glazar, autor knihy Treblinka - slovo ako z detskej riekanky. Po povstaní Nemci začali tábor likvidovať, postupne jeho priestory zaorávali a pred príchodom východného frontu spálili budovy, ktoré sa v ňom nachádzali. Aj napriek tomu po nich zostalo morbídne svedectvo, popol mŕtvych vyvolal v Poľsku zlatú horúčku.
Hlavným vyhladzovacím táborom sa medzitým stal tábor v Osvienčime, kde bol k vraždeniu už plne používaný jedovatý plyn cyklón B (v Treblinke nacisti ešte používali buď stlačený kysličník uhoľnatý alebo výfukové plyny) a kde zahynulo 1,5 milióna ľudí.
Veliteľ Treblinky Franz Stangl po odchode z Poľska v lete 1943 viedol protipartizánske akcie v Juhoslávii, po vojne sa mu podarilo utiecť a cez Sýriu sa dostal do Brazílie. Koncom 60. rokov bol vydaný do Nemecka, kde ho odsúdili na doživotie. Zomrel pol roka po rozsudku, v júni 1971.
