K jednej z profesií, ktoré sa zamestnávateľom nedarí dlhodobo obsadiť, patrí čašník.
Trh práce na Slovensku je veľmi rôznorodý. Pokiaľ niektoré pracovné miesta nie je možné pre nedostatok kvalifikovaných síl obsadiť, na iné je zase výrazne zvýšený počet záujemcov. Kým platovo sú na tom veľmi dobre oblasti informačných technológií, najmenej zarobia ľudia so základným vzdelaním. Ktoré profesie zamestnávatelia najviac hľadajú a aká je priemerná mzda v jednotlivých odvetviach?
Oproti minulosti sa nároky na budúcich zamestnancov zvýšili. Súvisí to aj s otvorením sa európskemu pracovnému trhu, ale aj s príchodom
nadnárodných spoločností, ktoré na Slovensku investovali. Tie uprednostňujú skôr absolventov stredných škôl s dobrou jazykovou vybavenosťou.
O koho je najväčší záujem
Zamestnávatelia na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny najviac nahlasujú voľné pracovné miesta na kvalifikovaných robotníkov v poľnohospodárstve, lesníctve a v príbuzných odboroch. Ďalej hľadajú remeselníkov, kvalifikovaných výrobcov, opravárov a ľudí na obsluhu strojov a zariadení. „Záujem je ovplyvnený predovšetkým regionálnymi rozdielmi. Príchod zahraničných podnikateľských subjektov zvýšil dopyt hlavne po profesiách technického, elektrotechnického a strojárskeho zamerania, avšak uvedené pozície sa pre nedostatok absolventov škôl takýchto odborov ťažšie obsadzujú,“ objasňuje Katarína Belická, hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Inak je to pri rôznych personálnych agentúrach. V ich prípade je najväčší záujem zo strany zamestnávateľov o odborné špecifické pozície. „Vo výrobe sú to technológovia a inžinieri kvality, ale veľký dopyt je tiež o účtovnícke miesta a pozície v oblasti informačných technológií,“ uviedol Peter Ulbrik z AuJob - personálny servis.
Dlhodobo neobsadené miesta
Podľa informácií ústredia práce sa dlhodobo nedarí naplniť miesta zdravotných sestier či sanitárov, dokonca nepomáha ani ponuka ubytovania priamo v mieste práce. Rovnako sú na tom aj pracovníci strážnych služieb, čašníci, predavači, pekári, kaderníčky či kozmetičky. Dá sa povedať, že zamestnávatelia majú čo robiť, kým zoženú vyučeného elektrikára. Tých je totiž nedostatok a záujem je predovšetkým o tých, ktorí majú odbornú vyhlášku (74/96 alebo 718/2002 Z. z.). Ak ňou nedisponujú, firma ich nezamestná, jedine ak základná škola ako školníka. Ťažké je tiež naplniť pozície operátora počítačovo riadených strojov. Zamestnávatelia všeobecne požadujú prax v oblasti účtovníctva a gastronómie, avšak niekedy ju z dôvodu slabého výberu radšej ani neuvedú.
Na čo sa kladie dôraz
Jazykové znalosti, vedomosti, dosiahnuté vzdelanie, prax, orientovanosť na riešenie problémov, ale tiež schopnosť zvládať stres sú podľa Petra Ulbrika základné podmienky, kladené zamestnávateľmi. „Dnes je dopyt po dobrých zamestnancoch a vek už určite nie je prvoradou prekážkou alebo pozitívom. Je to v prvom rade sebareprezentácia pri prvom kontakte. S vysokoškolským vzdelaním majú najväčší problém uplatniť sa na trhu práce učitelia, vojaci, ale napríklad aj žurnalisti,“ vysvetľuje Ulbrik. Ťažšie si prácu hľadajú hlavne nezamestnaní nad 45 rokov, tí, ktorí sú evidovaní viac ako 3 roky a tiež uchádzači o zamestnanie, ktorí sú vyučení, alebo majú iba základné vzdelanie. „Ľudia nad 50 rokov to majú sťažené v tom, že už nie sú takí flexibilní v práci s počítačom alebo v schopnosti učiť sa nové veci. Pri absolventoch škôl šance uplatniť sa stúpajú, keď už majú nejakú skúsenosť v praxi. Problematické je to aj s dlhodobo nezamestnanými. Čím dlhšie sú v evidencii, o to väčšia je nedôvera k nim zo strany zamestnávateľov,“ upresňuje Katarína Belická.
Priemerná mesačná mzda v SR
*Ide o sumy za 3. štvrťrok 2005
Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky
O koho je najväčší záujem
Zamestnávatelia na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny najviac nahlasujú voľné pracovné miesta na kvalifikovaných robotníkov v poľnohospodárstve, lesníctve a v príbuzných odboroch. Ďalej hľadajú remeselníkov, kvalifikovaných výrobcov, opravárov a ľudí na obsluhu strojov a zariadení. „Záujem je ovplyvnený predovšetkým regionálnymi rozdielmi. Príchod zahraničných podnikateľských subjektov zvýšil dopyt hlavne po profesiách technického, elektrotechnického a strojárskeho zamerania, avšak uvedené pozície sa pre nedostatok absolventov škôl takýchto odborov ťažšie obsadzujú,“ objasňuje Katarína Belická, hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Inak je to pri rôznych personálnych agentúrach. V ich prípade je najväčší záujem zo strany zamestnávateľov o odborné špecifické pozície. „Vo výrobe sú to technológovia a inžinieri kvality, ale veľký dopyt je tiež o účtovnícke miesta a pozície v oblasti informačných technológií,“ uviedol Peter Ulbrik z AuJob - personálny servis.
Dlhodobo neobsadené miesta
Podľa informácií ústredia práce sa dlhodobo nedarí naplniť miesta zdravotných sestier či sanitárov, dokonca nepomáha ani ponuka ubytovania priamo v mieste práce. Rovnako sú na tom aj pracovníci strážnych služieb, čašníci, predavači, pekári, kaderníčky či kozmetičky. Dá sa povedať, že zamestnávatelia majú čo robiť, kým zoženú vyučeného elektrikára. Tých je totiž nedostatok a záujem je predovšetkým o tých, ktorí majú odbornú vyhlášku (74/96 alebo 718/2002 Z. z.). Ak ňou nedisponujú, firma ich nezamestná, jedine ak základná škola ako školníka. Ťažké je tiež naplniť pozície operátora počítačovo riadených strojov. Zamestnávatelia všeobecne požadujú prax v oblasti účtovníctva a gastronómie, avšak niekedy ju z dôvodu slabého výberu radšej ani neuvedú.
Na čo sa kladie dôraz
Jazykové znalosti, vedomosti, dosiahnuté vzdelanie, prax, orientovanosť na riešenie problémov, ale tiež schopnosť zvládať stres sú podľa Petra Ulbrika základné podmienky, kladené zamestnávateľmi. „Dnes je dopyt po dobrých zamestnancoch a vek už určite nie je prvoradou prekážkou alebo pozitívom. Je to v prvom rade sebareprezentácia pri prvom kontakte. S vysokoškolským vzdelaním majú najväčší problém uplatniť sa na trhu práce učitelia, vojaci, ale napríklad aj žurnalisti,“ vysvetľuje Ulbrik. Ťažšie si prácu hľadajú hlavne nezamestnaní nad 45 rokov, tí, ktorí sú evidovaní viac ako 3 roky a tiež uchádzači o zamestnanie, ktorí sú vyučení, alebo majú iba základné vzdelanie. „Ľudia nad 50 rokov to majú sťažené v tom, že už nie sú takí flexibilní v práci s počítačom alebo v schopnosti učiť sa nové veci. Pri absolventoch škôl šance uplatniť sa stúpajú, keď už majú nejakú skúsenosť v praxi. Problematické je to aj s dlhodobo nezamestnanými. Čím dlhšie sú v evidencii, o to väčšia je nedôvera k nim zo strany zamestnávateľov,“ upresňuje Katarína Belická.
Priemerná mesačná mzda v SR
| Hospodárstvo SR celkom | 16 816 Sk |
| Finančné sprostredkovanie | 31 437 Sk |
| Výroba a rozvod elektr., plynu, vody | 25 740 Sk |
| Nehnuteľnosti, prenájom, obch. činnosti | 20 710 Sk |
| Verejná správa a obrana | 20 292 Sk |
| Ťažba nerastných surovín | 18 923 Sk |
| Doprava, skladovanie, pošta a telekom. | 18 432 Sk |
| Veľkoobchod a maloobchod | 17 380 Sk |
| Priemyselná výroba | 17 087 Sk |
| Stavebníctvo | 13 964 Sk |
| Poľnohosp., poľovníctvo, lesníctvo | 13 892 Sk |
| Školstvo | 13 694 Sk |
| Hotely a reštaurácie | 13 412 Sk |
| Zdravotníctvo a soc. pomoc | 13 155 Sk |
| Ostatné spoloč., soc. a osobné služby | 13 668 Sk |
*Ide o sumy za 3. štvrťrok 2005
Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky
