BRATISLAVA - Grécko de facto je v bankrote a Európa už rok hľadá spôsob, aby bol tento proces riadený a mal len minimálne dopady na ostatné krajiny. V dnešných Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu to pripustila premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS).
"Ak sa dnes diskutuje o eurovaloch, zvažujeme nie pomoc Grécku, ale aby dlhová kríza mala minimálny dopad na ekonomiky ostatných krajín," zdôraznila šéfka exekutívy, ktorá sa vo štvrtok a piatok (23. a 24.6.) zúčastnila summitu lídrov Európskej únie (EÚ) v Bruseli. Situácia v Grécku, ale aj Portugalsku, Írsku, Španielsku, Taliansku či Belgicku by sa totiž mohla ako nákaza rozšíriť aj do ostatných krajín v podobe ich ekonomických poklesov.
Všetci predstavitelia eurozóny aj celej EÚ sú si podľa Radičovej vedomí, že len ďalšie nalievanie peňazí Grécku nepomôže a že v súčasnej situácii nie je schopné splácať svoje dlhy. Preto sa od neho požaduje prijímanie ďalších opatrení vo forme šetrenia, privatizácie a reforiem, ktoré by mu mali nakoniec umožniť návrat na finančné trhy.
"Ak príde eurozóna a EÚ k záveru, že neprijali opatrenia, ktoré umožnia ich samostatný návrat na finančné trhy, potom bude postup analogický ako v prípade, keď sa musí pomáhať krajine, ktorá je v totálnej núdzi, teda cez reštrukturalizáciu dlhov," vysvetlila premiérka.
Súčasťou riešenia gréckej zadlženosti, ktorá v súčasnosti presahuje 150 % hrubého domáceho produktu (HDP), musia byť pritom aj súkromní veritelia, čo už samo o sebe podľa Radičovej znamená reštrukturalizáciu dlhu. Dobrovoľnosť účasti bánk na tomto procese je podľa nej relatívna.
"Môžeme použiť slovo dobrovoľná, ale banky, pokiaľ je zrejmé, že ďalšia pomoc nepríde, kým sa samé nezúčastnia ozdravného procesu, majú vysokú motiváciu, aby sa toho ozdravného procesu zúčastňovali," zdôraznila.
