Kto je muž, ktorého si vyhľadával útočník z Krakova? Zavraždil 77 ľudí vrátane DETÍ! Mrazivý príbeh Breivika

Podľa agentúry Reuters poľský minister spravodlivosti Waldemar Żurek uviedol, že 24-ročný Michał Oksiński, podozrivý zo zastrelenia šiestich ľudí v Krakove, navštevoval internetové stránky venované nórskemu masovému vrahovi Andersovi Breivikovi. Polícia útočníka postrelila a zadržala, neskôr však zomrel v nemocnici. V jeho rodinnom dome navyše objavili telá rodičov a sestry, ktorých mal podľa úradov pravdepodobne tiež zavraždiť.

Zobraziť galériu (8)

Vyšetrovatelia preverujú možné extrémistické pozadie útoku. V izbe podozrivého našli vlajku používanú aj niektorými krajne pravicovými skupinami, ďalšie symboly objavili na jeho pracovisku. Minister hovorí o výrazných indíciách pravicového extrémizmu, priame prepojenie na Breivika však zatiaľ potvrdené nebolo. 

Kto je Anders Behring Breivik?

Anders Behring Breivik sa narodil 13. februára 1979 v nórskom Osle. Vyrastal v pomerne dobre situovanom prostredí, ktoré na prvý pohľad ničím nenaznačovalo, že sa z neho raz stane jeden z najznámejších teroristov Európy. Jeho otec Jens Breivik pôsobil ako diplomat, matka Wenche Elisabeth Behringová pracovala v zdravotníctve. Manželstvo rodičov sa však rozpadlo, keď mal Anders približne jeden rok.

Chlapec následne vyrastal prevažne s matkou a nevlastnou sestrou v Osle. Kontakt s otcom bol obmedzený a počas dospievania sa ich vzťah ešte viac zhoršil. Ako uvádza odborná štúdia Prípad Breivika a to, čo sa z neho môžu naučiť psychiatri, rodinnou situáciou budúceho útočníka sa už v jeho ranom detstve zaoberali sociálne a psychiatrické služby. Matka sa opakovane obrátila na príslušné inštitúcie so žiadosťou o pomoc. V roku 1983 odborníci posudzovali chlapcov vývoj a podmienky, v ktorých vyrastal.

Situáciu vyhodnotili ako natoľko problematickú, že odporučili zvážiť jeho umiestnenie do pestúnskej starostlivosti. K tomu však napokon nedošlo a prípad bol po určitom čase uzavretý. Tieto skutočnosti síce poskytujú pohľad na jeho detstvo, samy osebe však nevysvetľujú, prečo sa o desaťročia neskôr dopustil teroristických útokov.

Zobraziť galériu (8)

Nedokončil školu, podnikal a postupne sa uzatváral pred svetom

Ľudia, ktorí Breivika poznali v mladosti, ho opisovali ako skôr uzavretého, ale spoločenského a voči priateľom lojálneho človeka. Podľa agentúry AFP, ktorej profil priniesol portál The Local, sa počas dospievania zaujímal o hip-hop, graffiti a svoj fyzický vzhľad. Venoval sa posilňovaniu a v mladosti sa intenzívne zaoberal tým, ako pôsobí na svoje okolie.

Strednú školu napokon nedokončil. Neskôr sa pokúšal presadiť v podnikaní. Založil viacero spoločností a zapojil sa aj do nelegálneho predaja falošných diplomov cez internet. Podľa odbornej štúdie sa prezentoval ako úspešný podnikateľ, jeho skutočné finančné pomery však boli komplikovanejšie. V roku 2006 sa dostal do bankrotu a presťahoval sa späť k matke.

Práve v tomto období si jeho známi začali všímať výraznejšie zmeny v správaní. Postupne obmedzoval osobné kontakty a čoraz viac času trávil pri počítači. Intenzívne hrával napríklad online hru World of Warcraft. Jeho spoločenský život sa zužoval a bývalí priatelia opisovali, že sa od nich čoraz viac vzďaľoval.

Od politiky k extrémizmu

Breivik sa už ako mladý dospelý zaujímal o politiku. V roku 1999 vstúpil do nórskej Strany pokroku, ktorá presadzovala okrem iného prísnejšiu imigračnú politiku. Pôsobil aj v jej mládežníckych štruktúrach. V roku 2006 však zo strany odišiel. Jej postoje začal považovať za príliš umiernené. Postupne sa prikláňal k radikálnym protimoslimským a krajne pravicovým predstavám. Multikulturalizmus, prisťahovalectvo a politických predstaviteľov podporujúcich otvorenú spoločnosť vykresľoval ako nepriateľov.

Svoje presvedčenie neskôr zhrnul v približne 1500-stranovom manifeste s názvom 2083: A European Declaration of Independence. Dokument obsahoval extrémistické politické názory, konšpiračné tvrdenia a ospravedlňovanie násilia. Odborníci neskôr upozornili, že veľká časť textu bola prevzatá z iných publikácií a internetových zdrojov.

Zobraziť galériu (8)

Breivik sa v manifeste zároveň pokúšal vytvoriť obraz človeka, ktorý údajne koná v mene širšieho ideologického hnutia. Tvrdil napríklad, že je súčasťou organizácie označovanej ako templárski rytieri. Vyšetrovatelia však nenašli dôkazy, ktoré by potvrdzovali existenciu takejto teroristickej organizácie v podobe, akú opisoval. Jeho vlastné tvrdenia preto nemožno zamieňať za overené skutočnosti.

Roky príprav na deň, ktorý navždy zmenil Nórsko

Podľa zistení vyšetrovateľov Breivik pripravoval teroristické útoky dlhší čas. V roku 2009 založil poľnohospodársku spoločnosť a neskôr si prenajal farmu vo vidieckej oblasti Nórska. Poľnohospodárske zázemie mu umožnilo obstarávať materiál, ktorý následne zneužil pri príprave výbušniny.

Podľa CNN nemal profesionálny vojenský výcvik. Napriek tomu sa mu podarilo uskutočniť rozsiahly teroristický plán, ktorý zahŕňal dva útoky v priebehu jediného popoludnia. Jeho cieľom boli vládne inštitúcie a mladí ľudia spojení s nórskym sociálnodemokratickým politickým prostredím. Dátum 22. júl 2011 sa navždy zapísal do dejín krajiny.

Najskôr bomba v Osle

V piatok 22. júla 2011 približne o 15.26 h otriasol vládnou štvrťou nórskeho hlavného mesta Oslo mohutný výbuch. Breivik odpálil bombu umiestnenú v automobile neďaleko budovy, v ktorej sa nachádzala kancelária vtedajšieho premiéra Jensa Stoltenberga. Explózia spôsobila rozsiahle škody na okolitých budovách a pripravila o život osem ľudí.

Záchranné zložky sa okamžite začali sústreďovať na miesto výbuchu, kde panoval chaos a neistota. Nikto z prítomných však v tej chvíli netušil, že útočník má pripravenú aj ďalšiu, ešte tragickejšiu časť svojho plánu.

Breivik sa totiž presunul k ostrovu Utøya, ktorý sa nachádza približne 30 kilometrov od Osla. Práve tam sa konal letný tábor mládežníckej organizácie AUF, spojenej s Nórskou stranou práce. Na ostrove sa nachádzali stovky mladých ľudí, ktorí prišli na politické diskusie, prednášky a spoločné letné aktivity. Pre mnohých z nich sa tento deň stal posledným.

V policajnej uniforme prišiel na ostrov plný mladých ľudí

Breivik sa na ostrov dostal prezlečený za policajta. Uniforma mu pomohla vzbudiť dôveru a vytvoriť dojem, že prichádza v súvislosti s predchádzajúcim výbuchom v Osle. Následne však vytiahol strelné zbrane a začal útočiť na účastníkov tábora. Vypukla panika. Mladí ľudia sa pokúšali ukryť medzi stromami, za budovami a skalami. Niektorí sa rozhodli skočiť do vody a plávať preč z ostrova.

Útočník sa však po areáli pohyboval a pokračoval v streľbe. Podľa CNN sa na tábore nachádzalo približne 700 účastníkov, prevažne vo veku od 16 do 22 rokov. Medzi prítomnými boli aj mladšie deti. Breivik sa pri útoku zameral na ľudí, ktorých spájal s politickým prostredím podporujúcim multikulturalizmus.

Upozornenie: Záber nie je vhodný pre citlivé povahy a maloleté osoby!

Zobraziť galériu (8)

Jeho konanie nebolo náhodným výbuchom násilia, ale súčasťou vopred pripraveného teroristického plánu. Polícia ho napokon zadržala približne o 18.27 h. Na ostrove Utøya zahynulo 69 ľudí, prevažne mladých účastníkov tábora. Spolu s obeťami bombového útoku v Osle tak Breivik počas jediného dňa zavraždil 77 ľudí. Išlo o najhorší násilný útok v Nórsku od druhej svetovej vojny.

Súd musel rozhodnúť, či je za svoje činy zodpovedný

Po Breivikovom zadržaní nasledovalo rozsiahle vyšetrovanie a súdny proces, ktorý sledoval celý svet. Jednou z najdiskutovanejších otázok bol jeho psychický stav. V novembri 2011 prvá dvojica súdnych psychiatrov dospela k záveru, že trpí paranoidnou schizofréniou a v čase útokov nebol trestne zodpovedný. Tento posudok však vyvolal pochybnosti. Súd preto nariadil ďalšie psychiatrické vyšetrenie.

Druhá dvojica znalcov v apríli 2012 dospela k opačnému záveru. Podľa ich posúdenia Breivik v čase spáchania útokov netrpel psychózou, ktorá by vylučovala jeho trestnú zodpovednosť. Súdny proces sa začal 16. apríla 2012. Breivik počas pojednávaní prezentoval svoje extrémistické názory a snažil sa svoje činy ideologicky ospravedlňovať. Hoci svoje konanie označil za barbarské, naďalej ho vykresľoval ako údajne nevyhnutný politický čin.

Súd však jeho argumentáciu odmietol. Dňa 24. augusta 2012 ho uznal za trestne zodpovedného a odsúdil na 21 rokov preventívneho väzenia. V nórskom právnom systéme môže byť tento trest opakovane predlžovaný, pokiaľ odsúdený naďalej predstavuje hrozbu pre spoločnosť. Breivik preto nemá zaručené, že sa po uplynutí pôvodne stanovenej výmery dostane na slobodu.

Za mrežami si zmenil meno

Odsúdením sa Breivikov príbeh neskončil. V roku 2017 sa objavila informácia, že si legálne zmenil meno na Fjotolf Hansen. Ešte predtým sa však začal súdiť s nórskym štátom pre podmienky svojho väznenia. Tvrdil, že dlhodobá izolácia a obmedzený kontakt s ostatnými ľuďmi porušujú jeho základné ľudské práva.

V roku 2016 mu súd čiastočne vyhovel, keď dospel k záveru, že niektoré podmienky jeho väznenia predstavovali neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. Toto rozhodnutie však v roku 2017 zrušil odvolací súd. Breivik následne neuspel ani pred Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý jeho sťažnosť v roku 2018 odmietol. Opakované súdne spory sa tak stali ďalšou súčasťou jeho života za mrežami.

Ako žije muž, ktorý zavraždil 77 ľudí?

Podľa informácií britskej stanice BBC bol Breivik v roku 2024 umiestnený v osobitnej časti väznice Ringerike. Väznica sa nachádza v oblasti jazera Tyrifjorden, v ktorom leží aj ostrov Utøya. Breivik tam žil oddelene od väčšiny ostatných väzňov. Napriek izolácii však podľa zástupcov nórskeho štátu nemal úplne obmedzený prístup k bežným aktivitám.

Zobraziť galériu (8)

K dispozícii mal vlastnú kúpeľňu, kuchyňu, televíznu miestnosť aj priestor na cvičenie. Mohol sa venovať vareniu, štúdiu, športu či prechádzkam. Kontakt mal s dozorcami, zdravotníckym personálom a duchovným. Právnici štátu uvádzali, že sa v tom čase stretával aj s ďalšími dvoma väzňami, približne na jednu hodinu každý druhý týždeň. Jeho obhajoba však tvrdila, že takéto kontakty sú nedostatočné a dlhodobá izolácia má vážne dôsledky na jeho psychický stav.

„Už nechce žiť,“ tvrdil jeho právnik

V januári 2024 sa Breivik opäť obrátil na súd so žiadosťou o zmiernenie podmienok väznenia. Jeho advokát Øystein Storrvik počas pojednávania tvrdil, že jeho klient žije už približne dvanásť rokov v izolácii. „Žije v úplne uzavretom svete,“ uviedol podľa BBC. Právnik zároveň vyhlásil, že Breivik už nechce žiť.

Zobraziť galériu (8)

Išlo o tvrdenie jeho obhajoby prednesené počas súdneho konania, nie o nezávisle potvrdené posúdenie jeho aktuálneho zdravotného stavu. Zástupcovia nórskeho štátu však zdôrazňovali, že Breivik naďalej predstavuje mimoriadne bezpečnostné riziko. „Mimoriadne nebezpečný väzeň si vyžaduje mimoriadne opatrenia,“ argumentoval právnik štátu Andreas Hjetland.

Podľa neho Breivik naďalej zastával rovnaké ideologické názory a neprejavil dostatočný odstup od svojich činov. Vo februári 2024 súd rozhodol, že podmienky jeho väznenia neporušujú ľudské práva. Breivik sa zároveň opakovane pokúšal dosiahnuť podmienečné prepustenie. Neuspel v roku 2022 a ďalšiu žiadosť mu súd zamietol aj v decembri 2024.

Rodiny obetí prežívajú bolesť aj po rokoch

Zatiaľ čo Breivik opakovane upozorňuje na svoje väzenské podmienky, rodiny jeho obetí sa dodnes vyrovnávajú s následkami tragédie. Mnohí rodičia prišli o svoje deti, súrodenci o bratov a sestry a preživší o priateľov, s ktorými sa vybrali na letný tábor.

Každé ďalšie súdne konanie môže znovu otvárať bolestivé spomienky. Ingrid Kragh Swangová, ktorej najstarší syn prežil útok na ostrove Utøya, pre nórsku verejnoprávnu stanicu NRK uviedla, že opakované otváranie Breivikovho prípadu je pre pozostalých vyčerpávajúce. „Sme unavení z toho, že sa to neustále opakuje,“ vyjadrila sa.

Zobraziť galériu (8)

Podľa nej takéto udalosti znovu pripomínajú bolesť, s ktorou rodiny žijú už dlhé roky. Tragédia z júla 2011 pritom nezostala iba súčasťou súdnych spisov. Stala sa trvalou súčasťou nórskej kolektívnej pamäti. Pri príležitosti 15. výročia útokov v júli 2026 odhalili v Osle nový pamätník venovaný obetiam. Informovala o tom aj BBC. Nórsko si tak naďalej pripomína 77 ľudí, ktorých životy sa skončili v dôsledku extrémistického násilia.

Prečo sa jeho meno objavuje aj po pätnástich rokoch?

Breivikove útoky sa stali jedným z najznámejších príkladov krajne pravicového terorizmu v Európe. Jeho rozsiahly manifest a spôsob, akým sa pokúšal ospravedlniť násilie politickou ideológiou, sa stali predmetom záujmu bezpečnostných expertov, výskumníkov a vyšetrovateľov extrémizmu.

Práve preto vyvolali pozornosť aj informácie o tom, že podozrivý útočník z Krakova navštevoval internetové stránky venované Breivikovi. Poľské úrady skúmajú, či mohli jeho činy súvisieť s krajne pravicovou ideológiou. Zatiaľ však nie je preukázané, že by sa Michał Oksiński rozhodol útočiť na základe Breivikovho príkladu alebo že by medzi oboma prípadmi existovalo priame prepojenie.

Návšteva internetových stránok sama osebe nepreukazuje motiváciu ani prípravu trestného činu. Isté je, že Anders Behring Breivik zostáva aj pätnásť rokov po nórskom masakri jednou z najznámejších postáv európskeho krajne pravicového terorizmu. Jeho činy pripravili o život 77 ľudí a navždy zasiahli stovky rodín. Kým v Nórsku si spoločnosť naďalej pripomína obete jeho útokov, v Poľsku sa vyšetrovatelia snažia zistiť, či ideológia spojená s jeho menom mohla zohrať úlohu aj pri ďalšej tragédii.