Speváčka MISHA si život skutočne vychutnáva. Robí hudbu, ktorá ju baví, za druhý album má zlatú platňu a SuperStar je jej vraj ukradnutá.
Váš druhý album vyšiel v septembri a už koncom novembra ste mali na svojom konte 7 000 predaných kusov, čo je určite úspech, keďže na Slovensku je hudobné zázemie skôr rockovejšie...
- Môj štýl rozširuje možnosť výberu. Rozhodne sa nechcem presúvať do rockovejšieho štýlu, hoci mám pred tvrdou hudbou rešpekt. Vážim si všetko, čo sa robí srdcom a poctivo. Keď hráme v malom klube pre 150 ľudí a všetci tlieskajú a chcú pridať, je to ten najkrajší pocit. Tvorenie aj spev ma napĺňajú. Prinášajú mi krásny pocit, aký som predtým nepoznala.
O svojom súkromí v médiách odmietate hovoriť. Je pre vás jednoduchšie odhaľovať dušu v textoch?
- To máte ako s knihami. Neviete presne, ako daná postava vyzerá, a priestor na domyslenie je to, čo vás priťahuje. Aj v mojich textoch je veľa pravdivého, ale i veľký priestor na fantáziu. Tlačiť sa do bulváru s tým, aké som si práve kúpila topánky alebo s kým chodím, mi pripadá úbohé. Doma s priateľmi chcem byť obyčajné dievča s rovnakými starosťami ako všetci, o čom však nemusí vedieť celý národ.
Do štúdia ste vraj prišli s prázdnymi rukami. Ako sa vám podarilo naštartovať inšpiráciu v tom správnom čase?
- Možno to bola náhoda, možno správna atmosféra v štúdiu, že som po prvom dni odchádzala s piatimi demo nahrávkami. Jednoducho som si na šesť týždňov vypla mobil a nastavila som sa do tvorivej pohody. Striedala som pobyt v štúdiu s cestovaním po celom Slovensku. Často úplne sama, aby som mohla napísať to, čo som mala na mysli. Bolo to asi najkrajších šesť týždňov v roku 2004.
Na cédečku ste použili množstvo netradičných zvukov a nástrojov, z ktorých mnohé ste našli v etnoshopoch. Čo najoriginálnejšie ste objavili?
- Mám nástroj, ktorý vyzerá ako polovica kokosového orecha so železnými tyčkami vydávajúcimi zvuk. Nevedeli mi ani povedať jeho názov. Použila som tiež obyčajné predmety ako remienok hodiniek alebo listy z môjho zápisníka a hlavne svoj hlas, pomocou ktorého som nahrávala zvuky popod spev.
Na Slovensku momentálne vládne hystéria zvaná SuperStar. Sledujete zápolenia mladých talentov?
- Nemám rada reality šou, lebo učia ľudí to, že najprv je podstatná sláva a až potom kvalita. A to je zvrátené. Preto SuperStar nesledujem. Netvrdím, že sa tam nenájdu naozajstné talenty, ale ak sa človek dá zmanipulovať na vyrobený produkt, nemôžem si pomôcť, u mňa sa obdivu nedočká.
Čo nové ste pripravili pre svojich fanúšikov v tomto roku?
- Chceme sa s kapelou sústrediť na menšie kluby. Milujem komornú atmosféru, ktorá vie poriadne vygradovať. Už sa na to teším.
