Martina Šimkovičová: Nič som nedostala zadarmo

Mnohí ľudia si v duchu určite kladú otázku: ,,Ako to, že tá žena má toľko šťastia?" Máte dve zdravé deti, ste čerstvo vydatá, žijete v novom domčeku, v práci sa vám darí, dokonca ste vyhrali TOM-a...

- Nič som nedostala v živote zadarmo. Za všetkým som si musela ísť a tá cesta nebola krásna vyasfaltovaná. Boli na nej veľké balvany, ale mala som sny, ktoré som chcela napĺňať. A to bolo mať šťastnú rodinu, okrem dcéry mať ako druhé dieťatko aj syna, muža s ktorým sa budem vedieť smiať aj v dôchodku, bývať v malom príjemnom domčeku. V podstate sa mi skoro všetko splnilo. Dokonca jeden pán, ku ktorému chodím na masáž a zaoberá sa aj vecami medzi nebom a zemou, mi raz medzi rečou povedal: ,,Martinka, vám začne šťastena priať až po 33-ke." Verím, že to tak bude pokračovať.

Vaše ciele súvisiace s prácou sa zrejme splnili tiež.

- V televízii som chcela pracovať už ako dieťa, dokonca učiteľky na základnej škole mi hovorili: ,,Ty raz budeš pracovať v televízii."

Človek nikdy nemá všetko. Komu to klape v práci, ten má problémy so zdravím...

- Je pravda, že všetko má svoje negatíva. Odvrátenou stránkou je v mojom prípade množstvo závisti, ktorou som obklopená. So stúpajúcim osobným šťastím je to stále horšie. Váhy sa vyrovnávajú a možno čoskoro začne negativita prevažovať. Ľudia často nafúknu veci a oveľa radšej sa zaoberajú inými, akoby riešili vlastné problémy. Veľmi si vážim, čo mám, koľkokrát si tak s mužom po celodennej šichte ľahneme do postele a povieme: ,,My sme tak spokojní a šťastní." Ako keby sme čakali, že sa niečo musí stať. Ak sa však stane niečo z čistej závisti iných, tak je to v pohode. Všetko je v poriadku, pokiaľ sa problémy nedotýkajú zdravia vašich blízkych.

Nastal vo vašom živote nejaký bod zlomu, odkedy sa vám veci vychádzajú?

- Jasné. Bod zlomu prišiel, keď som sa rozvádzala. Mala som pocit, že rodina sa rozpadla a tým pádom sa mi rozplynuli aj vízie do budúcnosti. Ale neplakala som. Možno by som podľahla žiaľu, keby som bola sama, ale keďže som mala malé dieťa, musela som sa otriasť a ísť ďalej. Je fajn, že teraz si s mojim bývalým mužom rozumieme, obaja sme pochopili, že spoločnou cestou by sme kráčať nemohli.

V Markíze ste už ôsmy rok, no ani tam vám vždy všetko nevychádzalo podľa vlastných predstáv.

- Je to tak. Stále som sa snažila byť lepšia a lepšia, no keď som dostala nejakú reláciu, vzápätí mi ju zobrali. Stále sa to opakovalo, nechápala som, v čom je problém, prečo práve ja. Pýtala som sa sama seba, či naozaj chcem aj naďalej robiť túto prácu. Hovorila som si, že nemusím byť za každú cenu pred kamerou, koniec koncov to nie je žiadna životná výhra, pretože ľudia si potom myslia, že všetci máme strašné peniaze... No aj keď som si hľadala inú prácu, vždy ma to ťahalo do televízie.

Ste 100-percentne rodinný typ?

- Áno, som. Keď mám niečo moderovať na východe republiky, vždy sa pýtam, či je odvoz domov. Keď nie, idem svojim autom. Radšej sa v noci vrátim domov, aby som ráno vstávala so svojou rodinou.

Kedysi ste túžili po povolaní letušky a o živote mimo Slovenska, v niektorej z krajín, kde je teplo... Čo zostalo z týchto vašich snov?

- Naďalej veľmi rada cestujem, no s manželom máme problém nastúpiť do lietadla. Navyše teraz to dosť padalo, takže náš strach z lietania sa znásobil. Neviem si už však predstaviť, že by som sa niekam zobrala s deťmi a odišla žiť do inej krajiny. Rada navštívim kamarátku na Cypre, v Kanade a ďalšiu na Floride, teraz jedna odchádza do Austrálie... Ale to je všetko.

Markíze nevyšiel pokus dostať vás aj s Palim Bruchalom medzi súťažiacich do Big Brother. Objavili ste sa však spolu s inými známymi tvárami v pilotnej časti tejto šou. Myslíte, že by ste to tam zvládli aj dlhšie?

- V zásade nemôžem dávať reality šou na nejaký piedestál. Vždy, keď to sledujem v televízii, rozmýšľam či toto má byť vzor pre moje deti, ktorým sa doma snažíme ukázať, ako žiť... Možno budem hovoriť teraz ako prísna, neprístupná mama, ale naozaj moja generácia bola predsa len vychovávaná o čosi prísnejšie a zásadovejšie. Ja som si doma nemohla ani pripiť šampanským, lebo to je alkohol, ktorý môžem až od osemnástich.

Ak som to správne pochopil, príliš aktívne by ste sa do života vo vile nezapájali.

- V žiadnom prípade by som v tom dome nebývala sto dní, ani týždeň. Možno by som tam pobudla maximálne 24 hodín z čistej zvedavosti. Nie som extrémny exhibicionista a ani nemám prečo robiť nejakú exhibíciu svojho tela, mám rodinu, dve deti... Možno by som si tam sadla ako psychológ a pozorovala tých ľudí, čo sú schopní urobiť za peniaze.

A čo strach z toho, že vás diváci uvidia nenalíčenú?

- V televíznej maskérni je stále zapnutý televízor, a ja tam popri líčení úchytkom sledujem telenovely. Tie ženy v nich ráno vstanú a sú stopercentne namaľované, čo mi pripadá dosť smiešne. Divák veľmi dobre vie, že keď sa ráno zobudím, nevyzerám ako na televíznej obrazovke, takže z tohoto by som asi nejaké veľké haló nerobila. Podstatné je, že keď ráno vstanem, tak sa ma nezľakne môj vlastný manžel.

Pred časom ste si zrekonštruovali starý dom v jednej z prímestských častí Bratislavy a práve vy ste vraj boli hlavný architekt. Niekto vaše skvelé nápady krotil?

- Vymyslela som strašne veľa vecí a keď sme išli ku konkrétnym číslam a objednávkam, museli sme pekne okresávať. Hlavný okresávač bol manžel. Mám potrebu stále niečo prerábať, rekonštruovať. Ja by som aj ten náš dom urobila úplne inak. Mimochodom, možno som sa vyhla povolaniu, ale v pohode by som išla študovať architektúru.

Nikdy nie je neskoro...

- Veľmi ma to baví. Doma sadnem, nepozerám televíziu, ale rozmýšľam, čo by som zmenila. Keď ma takto zbadá manžel, pýta sa: ,,Čo zase ideme prerábať?" Alebo keď mu poviem: ,,No tatino, tak som pozerala do tej kúpeľne a vieš, čo mi napadlo...?" A on hneď : ,,Pane Bože, čo zase?" Je z toho chorý a hovorí mi: ,,Prosím ťa, daj mi pod stromček to, že už nič nebudeme v interiéri prerábať." Už som totiž vymyslela do obývačky kopec nových vecí, ale ešte som mu ich neprezradila. Určite sa poteší.

Keby ste sa mali ešte raz rozhodnúť, tak prerábate starý dom, alebo zvolíte spôsob dom na kľúč?

- Na kľúč nie, pretože ma naozaj veľmi baví niečo vytvárať. Ak by sme sa mali teraz rozhodnúť, určite by sme kúpili holý pozemok a tam stavali. Prerábať je robota navyše a je to zbytočne finančne náročnejšie.