Donald Trump 
Rusi na MS 
Ministerstvo ŽP 
Adéla Jergová 
Vladimír Putin 
Robert Fico 
Energopomoc 
Vojna na Ukrajine 
NEW YORK/TOKIO – Svetové akciové trhy zasiahla vlna prudkých výpredajov. Americké technologické spoločnosti utrpeli vo štvrtok (5. 11.) najvýraznejšie straty za približne rok a pol a pokles sa v piatok preniesol aj na ázijské burzy. Akcie výrobcu čipov Nvidia stratili viac ako deväť percent, konkurenčná AMD sa prepadla o vyše 17 percent. Investori sa obávajú prísnejšej regulácie umelej inteligencie po voľbách v USA, ale aj toho, či sa obrovské investície do technológií skutočne vyplatia.
Štvrtkové obchodovanie na Wall Street sa skončilo výraznými stratami. Technologický index Nasdaq Composite sa prepadol o 5,52 percenta na 24 315 bodov, čím zaznamenal najhorší jednodňový výsledok od apríla 2025.
Širší index S&P 500 stratil 4,36 percenta a uzavrel na úrovni 7 353,73 bodu. Priemyselný Dow Jones oslabil o 3,44 percenta na 51 523,06 bodu. Výpredaj sa sústredil najmä na technologické spoločnosti, ktoré v uplynulých rokoch výrazne profitovali z rozmachu umelej inteligencie.
Akcie spoločnosti Nvidia, dominantného výrobcu výkonných čipov pre AI, sa prepadli o viac ako deväť percent. Ešte výraznejšie straty zaznamenal konkurenčný výrobca polovodičov AMD, ktorého akcie oslabili o viac ako 17 percent. Nasdaq sa zároveň dostal do fázy takzvanej trhovej korekcie, keď jeho hodnota klesla o viac ako desať percent oproti nedávnemu historickému maximu.
Za výpredajmi sú aj výsledky volieb v USA
Jedným z hlavných dôvodov nervozity investorov sú výsledky utorkových (3. 11.) volieb do amerického Kongresu. Demokrati v nich získali väčšinu v Snemovni reprezentantov aj v Senáte. Na finančných trhoch sa následne zvýšili obavy, že technologické spoločnosti budú čeliť prísnejšiemu dohľadu a novým pravidlám pre rozvoj umelej inteligencie.
Osobitnú pozornosť vyvoláva výstavba rozsiahlych dátových centier, ktoré zabezpečujú výpočtový výkon potrebný na prevádzku systémov AI. Proti ich rozširovaniu sa v niektorých amerických regiónoch ozýva odpor, okrem iného pre vysokú spotrebu elektrickej energie. Novozvolená demokratická guvernérka Texasu už vyzvala na okamžité pozastavenie výstavby nových dátových centier.
Investori sa preto obávajú, že prípadné obmedzenia výstavby by mohli spomaliť dopyt po výkonných čipoch a ďalšej technologickej infraštruktúre. Prudké výpredaje opäť otvorili otázku, či ceny akcií spoločností spojených s umelou inteligenciou nevzrástli príliš rýchlo.
Technologické firmy v posledných rokoch výrazne posilňovali vďaka očakávaniam, že umelá inteligencia zásadne zmení fungovanie ekonomiky. Investori do nich vložili obrovské množstvo kapitálu, pričom mnohé spoločnosti zároveň investujú miliardy dolárov do dátových centier a výpočtovej infraštruktúry.
Pripomína to internetovú bublinu spred štvrťstoročia
Obavy z nadhodnotenia technologických spoločností nie sú nové. Britská centrálna banka už v minulom roku upozornila, že niektoré ukazovatele ocenenia amerických akcií pripomínajú obdobie pred prasknutím takzvanej dotcomovej bubliny. Tá vyvrcholila v roku 2000. Po prudkom raste internetových spoločností nasledoval rozsiahly prepad, počas ktorého index Nasdaq do októbra 2002 stratil približne 78 percent hodnoty oproti svojmu maximu.
Súčasná situácia však automaticky neznamená opakovanie rovnakého scenára. Viaceré dnešné technologické spoločnosti dosahujú vysoké tržby a zisky, no otázniky zostávajú nad udržateľnosťou tempa investícií do umelej inteligencie. Najnovší výpredaj ukázal, ako rýchlo sa môže nálada investorov zmeniť, keď sa objavia pochybnosti o budúcom raste celého odvetvia.
