PARÍŽ - Francúzske ministerstvo kultúry v stredu označilo objavený fragment hradieb v Paríži za „významný prelom“, pričom tento archeologický nález pravdepodobne potvrdzuje polohu pôvodného osídlenia mesta. Informuje tlačová agentúra AFP.
Približne 20-metrový múr z galorímskeho obdobia objavili v lete pod hotelom na ostrove Ile de la Cité, len kúsok od katedrály Notre-Dame. Predpokladá sa, že nález z kameňa a dreva je fragmentom hradieb Lutécie (starovekého názvu Paríža), ktoré postavil galský kmeň Parisiov, ktorý obýval územie pozdĺž rieky Seina. Ostrov Ile de la Cité sa tradične považuje za centrum Lutécie. Konkurenčná teória podložená archeologickým výskumom ju však umiestňuje do Nanterre na severozápadnom predmestí dnešného Paríža.
„Možno ide o jeden z najdôležitejších nálezov, aké kedy boli objavené, pokiaľ ide o pochopenie galskej Lutécie,“ uviedla francúzska ministerka kultúry Catherine Pégardová. „Vedecká opatrnosť si však stále vyžaduje, aby sme overili funkciu a chronológiu nálezu, avšak zhoda dôkazov je v tejto fáze obzvlášť pozoruhodná,“ dodala.
Lutécia sa po prvýkrát spomína v siedmej knihe Galských vojen, diela rímskeho vodcu Julia Cézara. Uvádza, že mesto sa nachádza na ostrove na rieke Seina. Neurčitý popis dal podnet na vznik mnohých teórií o presnejšej polohe lokality. Na odkrytej stene pod hotelom Hotel-Dieu sa zachovali aj stopy po požiari, čo by mohlo zodpovedať Cézarovmu záznamu, že Galovia pred bitkou pri Lutécii proti Rimanom podpálili svoje mesto.
Podľa ministerstva pochádzajú spálené pozostatky na základe uhlíkovej datovacej metódy z obdobia 10 až 200 rokov pred naším letopočtom. Toto časové obdobie zahŕňa aj bitku pri Lutécii, ktorá sa odohrala v roku 52 pred naším letopočtom. Na Ile de la Cité stojí katedrála Notre-Dame a ide o najväčší ostrov na Seine v tejto časti rieky; stal sa tiež centrom rímskej osady Lutécia.
