KÁTHMANDU - Základný tábor pod Mount Everestom čelí nečakanému problému. Okrem palív, ktoré sa v obľúbenej turistickej oblasti používajú na varenie, vykurovanie a výrobu energie, má k topeniu ľadu prispievať aj ľudský moč. Podľa štúdie, o ktorej informoval portál Focus.de, vznikne v tábore každý deň viac ako 6 000 litrov moču.
Väčšina horolezcov, turistov a sprievodcov pritom svoju potrebu vykonáva priamo na ľadovci Khumbu. Ten je zároveň významným zdrojom vody pre okolité komunity.
Základný tábor spotrebuje obrovské množstvo energie
Everest Base Camp sa v posledných rokoch zmenil na rušné turistické centrum. Návštevníci tam nájdu nielen desiatky stanov, ale aj espresso bary, rýchle internetové pripojenie, sprchy či vyhrievané podlahy. Podľa údajov zo štúdie sa v roku 2023 pre približne 1 600 stanov spotrebovalo 824 fliaš skvapalneného plynu, takmer 19-tisíc litrov petroleja a viac ako 5 000 litrov benzínu. Palivá slúžili na varenie, vykurovanie a zabezpečenie elektrickej energie.
Vedci odhadli, že energetická spotreba tábora súvisí každú jar s roztopením približne 2,5 až 3 miliónov kilogramov snehu a ľadu. Ľudský moč má na tomto procese tvoriť približne 154 ton, čo predstavuje asi päť až šesť percent. Problémom je, že zatiaľ čo pri ľudských výkaloch existujú pravidlá na ich odvoz z hôr, pri moči sa podobný systém vo väčšine prípadov neuplatňuje. To súvisí aj s náročnými podmienkami vo vysokých nadmorských výškach. Ľudia musia prijímať viac tekutín a tým pádom ich aj viac vylučujú.
Klimatická zmena zostáva hlavnou príčinou topenia
Výskumníci pri analýze spojili údaje od prevádzkovateľov základného tábora so satelitnými snímkami z rokov 1991 až 2023. Zistili pritom, že teploty v oblasti základného tábora rastú približne dvakrát rýchlejšie než v zasnežených častiach ľadovca. Vedci však upozorňujú, že do výpočtov nezahrnuli napríklad teplo produkované vrtuľníkmi, turistami či jakmi.
Napriek tomu zostáva najvýznamnejším faktorom klimatická zmena. Tempo stenčovania ľadu na ľadovcoch v oblasti Everestu sa od roku 2009 takmer zdvojnásobilo. Lokálne zdroje dodatočného tepla však môžu situáciu ešte zhoršovať.
Topenie ľadovcov pritom neohrozuje iba zásoby pitnej vody. Problémy môžu zasiahnuť aj zavlažovanie, vodné elektrárne a samotný horolezecký turizmus. Zvyšovanie teplôt môže navyše prispievať k vzniku lavín a náhlym výlevom vody z ľadovcových jazier. Jedným z možných riešení je presunutie základného tábora na stabilnejší podklad.
Nebezpečný reťazec udalostí
Nebezpečenstvo však nemusí zostať iba pri postupnom úbytku ľadu. Ako upozorňuje portál Focus.de s odvolaním sa na ďalšie vedecké poznatky, klimatické otepľovanie môže destabilizovať celé horské svahy a podporovať vznik nových ľadovcových jazier. Ak sa ľadovec odtrhne alebo povolí prirodzená bariéra z ľadu a hornín, voda, ľad a bahno sa môžu vo veľkej rýchlosti vydať smerom do údolia. Najväčšie riziko predstavujú strmé himalájske doliny, v ktorých sa nachádzajú obce a dôležitá infraštruktúra v blízkosti vodných tokov.
Štúdia z roku 2019 napríklad označila na Tibetskej náhornej plošine 210 z približne 1 300 skúmaných ľadovcových jazier za potenciálne nebezpečné pre ľudské sídla. Odborníci preto zdôrazňujú význam systémov včasného varovania, máp rizikových oblastí a pripravených evakuačných plánov. Pri pravidelnom monitorovaní môžu pomôcť zabrániť tomu, aby sa prírodná hrozba zmenila na katastrofu.
