LONDÝN - Ľudstvo raz nevyhnutne vyhynie. Tvrdí to odborník z University of Bath, podľa ktorého nejde o otázku „či“, ale „kedy“. Hoci sa človek považuje za výnimočný druh schopný prispôsobiť sa takmer akýmkoľvek podmienkam, ani on nedokáže uniknúť prírodným zákonom.
Ako upozorňuje Daily Star, podľa Nicka Longricha, seniorného lektora na University of Bath, fosílne záznamy ukazujú jasný trend, prakticky každý druh, ktorý kedy na Zemi existoval, napokon vyhynul. Podľa odborníka tak ľudstvo nie je výnimkou. „Vyhynie náš druh? Krátka odpoveď je áno. Fosílne záznamy ukazujú, že všetko napokon vyhynie. Viac ako 99,9 percenta všetkých druhov, ktoré kedy žili, je dnes vyhynutých,“ uviedol Longrich vo svojom texte pre The Conversation.
Nezachránili sa ani naši príbuzní
Stačí sa podľa neho pozrieť na ďalšie ľudské druhy, ktoré kedysi obývali Zem. Neandertálci, denisovania či Homo erectus postupne zmizli a jediným preživším ľudským druhom zostal Homo sapiens. Problémom je podľa odborníka aj samotná stavba ľudského tela. Veľké teplokrvné živočíchy s rýchlym metabolizmom potrebujú neustály prísun potravy. Ak dôjde k narušeniu potravinového reťazca, môžu sa veľmi rýchlo dostať do problémov.
Naopak, niektoré menšie a studenokrvné živočíchy, napríklad korytnačky či hady, dokážu prežiť bez potravy celé mesiace. Práve preto môžu mať počas veľkých katastrof väčšiu šancu na prežitie. Ľudstvo pritom ohrozujú rôzne udalosti, od klimatických zmien a sopečných erupcií až po dopad asteroidu či iné globálne katastrofy. Aj krátkodobé narušenie podmienok potrebných na prežitie by mohlo mať pre veľké živočíchy s vysokou spotrebou energie vážne následky. „Ľudia nevyhnutne smerujú k vyhynutiu. Otázkou nie je, či vyhynieme, ale kedy,“ tvrdí Longrich.
Máme však jednu veľkú výhodu
Napriek pesimistickej predpovedi má ľudstvo podľa vedca vlastnosti, ktoré mu môžu pomôcť oddialiť tento osud. Tou najväčšou je schopnosť prispôsobiť sa. Človek sa dokázal usadiť prakticky po celom svete, od púští cez tundru až po dažďové pralesy. Obýva tiež odľahlé oceánske ostrovy a ďalšie prostredia, v ktorých by väčšina druhov nedokázala dlhodobo prežiť.
Práve široké geografické rozšírenie môže byť počas katastrofy veľkou výhodou. Ak je totiž zničené jedno územie, časť populácie môže prežiť inde. Ako príklad odborník uvádza ľadové medvede či pandy, ktorých populácie sú viazané na relatívne malé oblasti. Naopak, druhy s rozsiahlym územím výskytu, napríklad líšky či medvede, sú voči podobným katastrofám odolnejšie.
Sami si vytvárame nové hrozby
Ľudská inteligencia však podľa Longricha nemusí byť iba výhodou. Schopnosť meniť svet môže zároveň vytvárať nové riziká. Ľudstvo si podľa neho vytvorilo hrozby, ktoré by bez jeho technologického rozvoja neexistovali, jadrové zbrane, znečistenie, premnoženie populácie, klimatické zmeny či pandémie.
Zároveň však dokázalo viaceré z týchto rizík zmierňovať. Vedec pripomína medzinárodné dohody o jadrových zbraniach, opatrenia proti znečisteniu, plánovanie rodičovstva, rozvoj lacnej solárnej energie či vakcíny. „Unikli sme každej pasci, ktorú sme si sami nastavili. Zatiaľ,“ uzatvára Longrich.
