RIO DE JANEIRO - Amazonský prales má pozoruhodnú schopnosť obnovy. Keď človek vyrúba časť lesa a neskôr ju opustí, o návrat vegetácie sa podľa novej brazílskej štúdie stará predovšetkým malá skupina niekoľkých desiatok druhov stromov. Približne 15 až 25 druhov dokáže rýchlo osídliť zničenú pôdu, vytvoriť podmienky na návrat ďalších rastlín a zároveň začať znovu ukladať uhlík. O štúdii informovala agentúra AFP.
"Je to fantastické, pretože les je odolný. Tieto druhy mu dávajú novú šancu," povedal AFP hlavný autor štúdie Fernando Elias z múzea Emília Goeldiho v štáte Pará. Výskum zverejnil minulý mesiac odborný časopis Global Change Biology.
Stromy dokážu ochladiť pôdu
Takzvané pionierske druhy dokážu rásť aj v pôde ochudobnenej po poľnohospodárskom využívaní, znášajú silné slnečné žiarenie a rýchlo sa rozrastajú. Ich husté koruny vytvárajú tieň, ktorý môže teplotu pod nimi znížiť až o šesť stupňov Celzia. Zároveň produkujú veľké množstvo listov, ktoré po opadaní obohacujú pôdu o organickú hmotu a pripravujú ju na návrat náročnejších druhov typických pre pôvodný prales.
Vedci našli kľúčové druhy
Vedci pri výskume analyzovali viac ako 25.000 stromov a paliem v niekoľkých oblastiach východnej Amazónie. Skúmali lesy, ktoré sa obnovovali od jedného roku až po šesť desaťročí. Medzi najvýznamnejšie druhy patrili napríklad Cecropia palmata s veľkými listami pripomínajúcimi dlaň alebo Inga albumu, ktorej dlhé struky obsahujú sladkú bielu dužinu. Významnú úlohu zohrali aj palmy, z orechov ktorých miestni obyvatelia získavajú olej.
Podľa Eliasa by presnejšia znalosť druhov, ktoré sú pri obnove lesa najdôležitejšie, mohla pomôcť výrazne urýchliť rekultiváciu odlesnených území. "Ak vieme, ktoré druhy dominujú v zásobách uhlíka a ovplyvňujú fungovanie týchto ekosystémov, môžeme na ne pri obnove cieliť," uviedol. Obnova amazonských lesov má pritom význam nielen pre biodiverzitu, ale aj pre klímu. Stromy v Amazónii ukladajú obrovské množstvo uhlíka a pomáhajú regulovať globálne otepľovanie. "Keď odstránite les, neodstraňujete len biodiverzitu. Odstraňujete aj schopnosť lesa regulovať klímu," upozornil Elias.
Podľa brazílskeho Národného inštitútu pre výskum vesmíru (INPE) bola v Brazílii za posledných 40 rokov odlesnená plocha približne o veľkosti Španielska. V posledných rokoch sa tempo odlesňovania v Brazílii znížilo. Za vlády prezidenta Luiza Inácia Luly da Silvu vlani kleslo na najnižšiu úroveň za desať rokov. Brazílska vláda chce stratu lesov do roku 2030 úplne zastaviť av rámci svojich záväzkov vyplývajúcich z parížskej klimatickej dohody sa zaviazala obnoviť 12 miliónov hektárov pôdy.
