CANBERRA - Ďaleko od arabskej púšte, odkiaľ pochádzajú ich predkovia, obývajú rozsiahle austrálske vnútrozemie, takzvaný outback, státisíce dromedárov. Pre miestnych obyvateľov sú zdrojom príjmov a radi sa tiež delia o svoju vášeň pre tieto zvieratá. V 19. storočí ich do krajiny priviezli britskí osadníci ako dopravný prostriedok, no s rozvojom automobilizmu ich vypustili do voľnej prírody. Dnes sa v Austrálii podľa odhadov nachádza 300-tisíc až jeden milión jedincov. Napísala o tom agentúra AFP.
Vo voľnej prírode spôsobujú aj problémy
Mnohé z nich žijú divoko vo voľnej prírode a túlajú sa po vnútrozemí, niekedy však spôsobujú aj problémy. Niektoré súperia s dobytkom o potravu, ničia ohrady, znečisťujú vodné zdroje alebo poškodzujú kultúrne pamiatky pôvodných obyvateľov, uvádzajú austrálske úrady.
Bez regulácie by sa podľa nich mohla populácia tiav každých osem rokov zdvojnásobiť. Ich počet sa preto reguluje zhromažďovaním, porážkou a odchytom v blízkosti vodných zdrojov.
Ťavie mlieko aj vývoz mäsa
Ako domestikované zvieratá však tieto ťavy predstavujú aj trh, hoci pomerne malý. Austrálski chovatelia predávajú ich mlieko a niekedy dokonca aj samotné zvieratá. Tento rok už 68 kusov poslali do Malajzie alebo Indonézie. Hodnota vývozu ťavieho mäsa v roku 2024 podľa dostupných údajov dosiahla viac ako 3,9 milióna dolárov, teda približne 3,3 milióna eur.
Warwick Hill z juhopustrálskeho mestečka Robe vyzdvihuje prednosti týchto jednohrbých zvierat. „Dajú sa veľmi ľahko domestikovať,“ vysvetľuje agentúre AFP bývalý námorník na svojej farme s názvom Humpalicious, odvodeným od anglického slova „hump“, teda hrb.
Ťavie mlieko, ktoré ponúka za 12 eur za liter, má podľa Hilla množstvo prínosov pre ľudské zdravie, najmä pre alergikov. Tvrdí, že ide o produkt oveľa vyššej kvality než spracované výrobky určené pre širokú verejnosť. Keďže predaj mlieka zostáva skromný, farma sa zameriava aj na turistiku – ponúka prehliadky aj ubytovanie. „Cena mlieka je neúnosná,“ priznáva Hill a poukazuje na drahú pracovnú silu a relatívne nízku produkciu mlieka u týchto cicavcov.
Neďaleko odtiaľ prišiel pivovar Robe Town Brewery s nezvyčajným nápadom. Ťavy z Hillovej farmy nielenže kŕmia zvyškami obilnín používaných pri varení piva, ale ich trus následne využívajú na údenie sladu. Výsledkom je „plné, tmavé a veľmi údené“ pivo s obsahom alkoholu 8,2 percenta s názvom Holy Smokes. „Jeho chuť a vôňa v skutočnosti pripomínajú skôr slad údený rašelinou,“ ubezpečuje majiteľ pivovaru Maris Biezaitis.
Dromedáre ako pretekárske hviezdy
Ďalej na sever sú dromedáre hviezdami každoročných pretekov Marree Camel Cup. Podujatie organizované v mestečku Marree, počas ktorého ťavy súťažia v rýchlosti, zvyčajne sledujú stovky divákov. Trofej z posledného ročníka získal Young Gun, ťava, na ktorej jazdil Patrick Dennis. Pretekov sa po prvý raz ako džokejka zúčastnila aj Joanne Bellová. Bol to pre ňu splnený sen, hoci počas pretekov spadla.
„Džokej je džokej, či už jazdí na dromedárovi, alebo na koni,“ tvrdí päťdesiatročná žena. „Milujem tento druh pretekov, pretože je to jednoducho niečo iné,“ povedala agentúre AFP Kyrraley Woodhouseová, ďalšia džokejka dromedárích dostihov. Tajomstvo podľa nej spočíva vo výbere pretekárskeho partnera so správnou povahou. „Musí v ňom byť trochu temperamentu, trochu ohňa,“ vysvetľuje.
Tradícia siaha do 19. storočia
Chovatelia tiav prišli do Austrálie v 60. rokoch 19. storočia, mnohí z Afganistanu alebo iných častí strednej či južnej Ázie. V Marree dodnes žijú niektorí z ich potomkov, napríklad Greg Burk, ktorého prastarý otec sa v krajine usadil v 80. rokoch 19. storočia. „Dôvodom, prečo sem ťavy priviezli, bola ich veľká odolnosť,“ vysvetľuje Burk. „Ťavy sú mi stále veľmi drahé.“
Warwick Hill na svojej farme vyjadruje nádej, že práve vďaka iniciatívam milovníkov tiav, medzi ktorých sa sám počíta, sa ľudia naučia vážiť si tieto niekedy zaznávané zvieratá. „Sú to naozaj milé zvieratá,“ hovorí. „Ľudia sem prídu a nájdu tu 50 dobre vychovaných, veľmi láskavých a prítulných tiav.“
