BOSTON – Lekári dosiahli ďalší významný míľnik v transplantácii zvieracích orgánov ľuďom. Pacientovi s vážnym zlyhaním obličiek fungoval geneticky upravený orgán z prasaťa rekordne dlho. Experimentálna transplantácia mu umožnila celé mesiace žiť bez dialýzy a napokon sa dočkal aj ľudského orgánu.
Šanca na ľudskú obličku bola iba deväť percent
Američan Tim Andrews trpel konečným štádiom ochorenia obličiek v dôsledku dlhoročnej cukrovky 2. typu. Pred experimentálnou operáciou bol dva roky odkázaný na pravidelnú hemodialýzu.
Keď v januári 2025 ako 66-ročný podstúpil zákrok v Massachusetts General Hospital v Bostone, jeho vyhliadky neboli priaznivé. Nemal vhodného žijúceho darcu a predpokladaná čakacia doba na obličku od mŕtveho darcu presahovala päť rokov.
Podľa štúdie zverejnenej v odbornom časopise The Lancet bola pravdepodobnosť, že počas nasledujúcich piatich rokov dostane ľudskú obličku, približne deväť percent. Riziko, že počas čakania zomrie alebo bude zo zoznamu vyradený pre zhoršenie zdravotného stavu, presahovalo 40 percent.
Lekári sa preto rozhodli pre experimentálnu možnosť – transplantáciu geneticky upravenej prasacej obličky.
Prasaciu obličku geneticky upravili na 69 miestach
Orgán pochádzal od biotechnologickej spoločnosti eGenesis. Vedci na ňom vykonali celkovo 69 genetických úprav, ktorých cieľom bolo zvýšiť jeho kompatibilitu s ľudským organizmom a znížiť riziká transplantácie.
Odstránili gény zodpovedné za tvorbu molekúl, proti ktorým ľudský imunitný systém prudko reaguje, pridali sedem ľudských génov regulujúcich okrem iného imunitné reakcie, zápal a zrážanie krvi a deaktivovali prasacie endogénne retrovírusy.
Oblička začala podľa The Lancet fungovať okamžite po transplantácii 25. januára 2025.
Andrews následne dokázal žiť bez dialýzy 271 dní, teda takmer deväť mesiacov. Ide o najdlhšie zdokumentované obdobie, počas ktorého žijúcemu človeku po transplantácii prasacej obličky fungoval orgán natoľko, že dialýzu nepotreboval.
Prvý problém prišiel už po dvoch týždňoch
Priebeh však nebol bez komplikácií. Biopsia už 14 dní po operácii odhalila známky odmietnutia orgánu T-lymfocytmi. Lekári ho dokázali liečbou potlačiť a funkcia obličky zostala približne ďalších šesť mesiacov stabilná.
Situácia sa začala meniť po tom, ako Andrews dostal bakteriálnu infekciu, ktorá nepochádzala z prasacieho orgánu. Lekári museli znížiť dávky liekov potláčajúcich imunitný systém.
Neskôr sa v transplantovanej obličke rozvinulo poškodenie drobných ciev a ich výstelky. Proces postupoval až k trombotickej mikroangiopatii, pri ktorej dochádza k tvorbe mikroskopických krvných zrazenín a poškodeniu orgánu.
Funkcia obličky sa postupne zhoršovala a lekári ju napokon museli odstrániť.
Z prasaťa na človeka sa nepreniesla infekcia
Výskumníci však zaznamenali aj mimoriadne dôležitý výsledok. Počas celého obdobia nezistili prenos žiadneho prasacieho patogénu na pacienta.
Rovnako sa nepotvrdila ďalšia obava lekárov – že kontakt s prasacím orgánom môže imunitný systém pacienta zmeniť natoľko, že neskôr nebude schopný prijať ľudskú obličku.
Hladiny protilátok proti ľudským HLA antigénom zostali nezmenené. To znamenalo, že experimentálna transplantácia Andrewsovi nezablokovala cestu ku klasickému ľudskému orgánu.
A práve ten napokon dostal.
O 82 dní dostal ľudskú obličku
Po odstránení prasacej obličky sa Andrews dočasne vrátil na dialýzu. O 82 dní neskôr, v januári 2026, mu lekári transplantovali obličku od mŕtveho ľudského darcu.
K vhodnému orgánu sa dostal skôr, než sa pôvodne očakávalo. Lekári našli darcovskú obličku s mimoriadne vysokou zhodou tkanivových znakov, čo je podľa výskumníkov neobvyklá a prakticky nepredvídateľná situácia, ktorá mu v transplantačnom systéme poskytla vysokú prioritu.
Ľudská oblička začala po transplantácii okamžite fungovať. Vedci počas nasledujúcich mesiacov sledovania nezaznamenali známky toho, že by predchádzajúci prasací orgán komplikoval fungovanie nového transplantátu.
Andrews sa tak stal prvým známym pacientom, pri ktorom geneticky upravená prasacia oblička úspešne poslúžila ako dočasný „most“ k neskoršej transplantácii ľudského orgánu.
Vedci hovoria o nádeji, problémy však zostávajú
„Nedostatok orgánov je v súčasnosti najväčšou krízou v transplantológii,“ povedal hlavný autor štúdie Leonardo Riella z Mass General Brigham.
Cieľom vedcov podľa neho je, aby xenotransplantácia v budúcnosti pomáhala pacientom preklenúť obdobie čakania na ľudskú obličku a zbavila ich počas neho dialýzy. Ak sa časom preukáže dostatočná bezpečnosť a dlhodobá životnosť zvieracích orgánov, mohli by sa jedného dňa stať aj trvalou liečbou.
Autori štúdie však upozorňujú, že zatiaľ ide iba o jediného pacienta bez kontrolnej skupiny. Andrews navyše dostával mimoriadne intenzívnu špecializovanú starostlivosť.
Prípad napriek tomu poskytol vedcom dôležitú odpoveď na jednu z hlavných otázok xenotransplantácie. Geneticky upravená prasacia oblička dokázala človeka udržať bez dialýzy deväť mesiacov a jej neskoršie odstránenie mu nezabránilo úspešne prijať ľudský orgán.
