LONDÝN – Mnohí rodičia využívajú každú vhodnú príležitosť na to, aby svojim deťom odovzdali životnú lekciu. Psychologička však upozorňuje, že práve tieto „poučné chvíle“ často končia opačne, než rodičia očakávajú. Namiesto porozumenia totiž vyvolajú odpor a frustráciu.
Väčšina rodičov chce svoje deti pripraviť na život čo najlepšie. Keď sa objaví vhodná situácia, snažia sa ju využiť na vysvetlenie, poučenie alebo radu. Ako upozorňuje magazín Psychology Today, práve tieto takzvané „teachable moments“ – teda chvíle, keď chcú rodičia dieťa niečo naučiť – často neprinášajú očakávaný výsledok.
Deti najprv potrebujú pochopenie
Psychologička vysvetľuje, že rodičia robia jednu častú chybu. Keď je dieťa smutné, nahnevané alebo sklamané, namiesto vypočutia mu okamžite začnú vysvetľovať, čo sa z celej situácie má naučiť. Dieťa však v tej chvíli väčšinou nepotrebuje prednášku, ale pocit, že mu niekto rozumie.
Ak rodič začne s radami príliš skoro, dieťa môže nadobudnúť pocit, že jeho emócie nie sú dôležité. Výsledkom býva obranná reakcia alebo úplné odmietnutie počúvať.
Správny čas je rozhodujúci
Odborníčka zdôrazňuje, že samotné poučenie nemusí byť zlé. Dôležité je však načasovanie.
Najskôr je vhodné dieťa vypočuť, pomenovať jeho pocity a nechať emócie odznieť. Až keď sa upokojí, je oveľa otvorenejšie premýšľať nad tým, čo sa stalo a ako by podobnú situáciu mohlo nabudúce zvládnuť lepšie.
Menej rád, viac otázok
Psychologička odporúča nahradiť dlhé vysvetľovanie otázkami. Namiesto viet typu „Vidíš, hovoril som ti to“ alebo „Z toho si musíš zobrať ponaučenie“ je podľa nej lepšie opýtať sa: „Čo si myslíš, že by nabudúce mohlo fungovať lepšie?“
Takýto prístup podporuje samostatné premýšľanie a dieťa sa necíti kritizované ani ponižované.
Rodičia nemusia využívať každú príležitosť
Podľa odborníčky nie je potrebné meniť každú nepríjemnú situáciu na životnú lekciu. Niekedy je najväčšou pomocou jednoducho byť pri dieťati, vypočuť ho a prejaviť mu podporu.
Práve vďaka pocitu bezpečia sú deti neskôr oveľa ochotnejšie prijať radu či poučenie. Psychológovia preto pripomínajú, že dobrá komunikácia nestojí len na tom, čo rodič povie, ale najmä kedy to povie a ako dokáže reagovať na emócie svojho dieťaťa.
