BRNO - Odobrať vzorky vulkanických hornín sa spolu s gréckymi kolegami vydal na ostrov Santorini vulkanológ Lukáš Krmíček z Vysokého učenia technického (VUT) v Brne. Chcú zistiť, ako hydrotermálne procesy menia vlastnosti vulkanických hornín a ako môžu ovplyvňovať dlhodobú stabilitu vulkanických komplexov. Získané dáta môžu napríklad spresniť geologické modely aktívnych vulkánov a prispieť k presnejšiemu hodnoteniu prírodných rizík, povedal Krmíček.
Horniny slabnú
Odborníci predpokladajú, že dlhodobé pôsobenie horúcich plynov a roztokov v okolí fumarolu vedie k premene pôvodných minerálov a vzniku nových minerálnych fáz. "Tieto procesy obvykle zvyšujú pórovitosť hornín, znižujú ich pevnosť a menia ich mechanické správanie. Takto oslabené horniny potom môžu byť náchylnejšie napríklad na vznik svahových deformácií alebo lokálnych kolapsov vulkanických stavieb," uviedol Krmíček.
Výskumníci odobrali asi 40 kilogramov vzoriek. "Zahŕňajú čerstvé lávy z historických erupcií Nea Kameni, hydrotermálne premenené horniny z okolia fumarol aj ďalšie vulkanické horniny dokumentujúce vývoj celého santorinského vulkanického systému," povedal Krmíček. Teraz ich podrobia fyzikálnym a mechanickým skúškam. "Budeme merať napríklad pevnosť, pórovitosť alebo odolnosť voči tepelnému namáhaniu," podotkol vulkanológ. Výskum potrvá jeden až dva roky.
Modelovanie rizík
Mechanické vlastnosti hornín sa využívajú na modelovanie stability vulkánov. "Výsledky môžu byť využité napríklad pri interpretácii monitorovacích dát, plánovaní monitoringu aktívnych vulkánov alebo pri numerických modeloch stability vulkanických svahov. Výskum tak prispieva k lepšiemu porozumeniu procesom, ktoré môžu v dlhodobom horizonte ovplyvňovať bezpečnosť obyvateľov žijúcich v okolí aktívnych sopiek," doplnil Krmíček.
História Santorini
Santorini je aktívny viac ako pol milióna rokov. Niektoré z erupcií boli v minulosti natoľko silné, že sa pri nich prepadol stred sopky a vytvoril kruhovú depresiu zvanú kaldera, ktorá dnes tvorí charakteristický tvar súostrovia. Súčasné obdobie sa podľa odborníkov vyznačuje rastom vulkanického centra Nea Kameni vo vnútri kaldery a postupným doplňovaním magmatického systému.
Pozornosť vedcov sa v posledných rokoch sústredí predovšetkým na vzťah medzi ostrovom Santorini a podmorskou sopkou Kolumbo. Štúdie ukazujú, že sú oba systémy prepojené hlbokým magmatickým systémom. Ich aktivitu dokladá aj séria zemetrasení zo začiatku minulého roka, ktorá viedla k vyhláseniu stavu núdze a dočasnej evakuácii ostrova.
