LONDÝN – Vedci urobili objav, ktorý by mohol výrazne posunúť vývoj liečby Alzheimerovej choroby. Po prvýkrát identifikovali doteraz neznámy mechanizmus, ktorým odumierajú mozgové bunky. Ak sa ho podarí zastaviť, mohol by spomaliť postup jedného z najčastejších neurodegeneratívnych ochorení.
Alzheimerova choroba aj frontotemporálna demencia patria medzi ochorenia, pri ktorých postupne odumierajú nervové bunky v mozgu. Vedci síce už desaťročia vedeli, že v mozgu pacientov sa hromadia škodlivé bielkoviny, no presný mechanizmus, ktorým bunky hynú, zostával záhadou. Ako informoval portál ScienceDaily, výskumníci z King's College London teraz objavili dôležitý článok tejto skladačky.
Objavili dovtedy neznámy mechanizmus
Vedci identifikovali proces nazývaný karyoptóza, ktorý môže zohrávať kľúčovú úlohu pri odumieraní mozgových buniek. Ide o sériu chemických reakcií, ktoré sa spustia po nahromadení toxických bielkovín v nervových bunkách. Tie postupne poškodzujú bunkové jadro obsahujúce genetickú informáciu. Jadro sa začne zmenšovať, stráca svoju štruktúru a napokon sa úplne rozpadne, čo vedie k smrti bunky.
Výsledky výskumu publikovaného v časopise Nature Communications vychádzajú z analýzy približne 3 000 mozgových buniek od 28 pacientov s Alzheimerovou chorobou alebo frontotemporálnou demenciou. Vedci zistili, že známky karyoptózy sa nachádzali až v 35 percentách buniek pacientov s Alzheimerovou chorobou, zatiaľ čo u zdravých starších ľudí ich našli len približne v 15 percentách buniek.
Bielkoviny spúšťajú reťazovú reakciu
Výskumníci zároveň odhalili molekulárnu dráhu, ktorá celý proces riadi. Zistili, že zhlukovanie toxických bielkovín narúša vonkajší obal bunkového jadra. To následne vedie k jeho postupnému rozpadu.
V laboratórnych pokusoch na neurónoch potkanov sa vedcom podarilo tento proces čiastočne utlmiť zablokovaním špeciálnych bielkovín nazývaných kinázy. Najväčšiu pozornosť vzbudila interakcia medzi enzýmom p38 MAP kináza a bielkovinou LaminB1, ktorá by sa v budúcnosti mohla stať cieľom nových liekov.
Nová nádej pre pacientov
Podľa vedúceho výskumu Dr. Manolisa Fanta by zacielenie na tento mechanizmus mohlo spomaliť odumieranie mozgových buniek a získať tak viac času na liečbu samotného ochorenia.
Autori štúdie zdôrazňujú, že nejde o objav nového lieku, ale o významný krok k lepšiemu pochopeniu Alzheimerovej choroby. Ak sa podarí tento mechanizmus potvrdiť aj v ďalších výskumoch, môže sa stať základom pre vývoj terapií, ktoré budú schopné spomaliť priebeh ochorenia ešte pred nezvratným poškodením mozgu.
Vedúca autorka štúdie Dr. Rebecca Castertonová uviedla, že výskumníci teraz vytvorili akúsi „mapu“ procesu, ktorým mozgové bunky odumierajú. Práve tá by mohla v budúcnosti pomôcť vedcom vyvíjať účinnejšie lieky proti demencii.
Odborníci zároveň upozorňujú, že hoci sú výsledky veľmi sľubné, ide zatiaľ o laboratórny výskum. Bude potrebných ešte niekoľko rokov ďalších štúdií, kým sa ukáže, či sa nový objav podarí pretaviť do liečby pacientov. Napriek tomu ide podľa vedcov o jeden z najvýznamnejších objavov v oblasti výskumu Alzheimerovej choroby za posledné roky.
