TRNAVA - Archeológovia Trnavskej univerzity objavili v historickom centre Trnavy časť keltského obydlia z mladšej doby železnej. Ide o prvý priamy archeologický doklad keltského domu na území mesta. Nález priniesol záchranný archeologický výskum na nádvorí Adalbertina, ktorý vedie Erik Hrnčiarik z Katedry klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity. Informovala o tom univerzita.
Výskum súvisí s výstavbou trafostanice na nádvorí historickej budovy vo vlastníctve univerzity na Ulici Jána Hollého. Archeológovia pracujú v tejto lokalite od 10. septembra. Najvýznamnejším objavom je časť zahĺbenej polozemnice z mladšej doby železnej, teda z obdobia spájaného na našom území s keltským osídlením.
„Tento nález je pre poznanie najstarších dejín Trnavy mimoriadne dôležitý. Doteraz sme mali z územia mesta iba nepriame doklady prítomnosti Keltov, predovšetkým keramiku. Teraz máme prvý priamy dôkaz ich obydlia v priestore dnešného historického centra,“ uviedol Hrnčiarik. V Trnave sú známe fragmenty keramiky z tohto obdobia aj z Trstínskej ulice a z Modranky. „V minulosti bol na Kopánke objavený aj hrob z tohto obdobia,“ doplnil zástupca vedúceho výskumu Tomáš Kolon.
Inventár novoobjaveného laténskeho obydlia tvorili predovšetkým fragmenty keramických nádob, ktoré slúžili na varenie a skladovanie potravy. Predmety tak nie sú len dokladom prítomnosti keltského obyvateľstva, ale zároveň približujú jeho každodenný život. Podľa Hrnčiarika je navyše pravdepodobné, že odkrytá polozemnica je súčasťou rozsiahlejšieho sídliska, ktoré pokračuje za hranice aktuálne skúmanej plochy.
„Predpokladáme, že sídlisko pokračuje aj mimo priestoru, ktorý môžeme v súčasnosti preskúmať. Veríme, že počas ďalších fáz rekonštrukcie nádvoria dostaneme priestor na jeho prebádanie v čo najväčšom rozsahu. Mohli by sme tak získať podstatne presnejšiu predstavu o keltskom osídlení dnešnej Trnavy,“ dodal vedúci výskumného tímu.
Na nádvorí sa pôvodne očakávalo aj odkrytie pozostatkov barokovej záhrady a koniarne, ktoré sú zachytené na historickom nákrese z roku 1766. Ich zvyšky sa však nepodarilo identifikovať a je pravdepodobné, že boli pri neskorších stavebných zásahoch úplne zničené. Prevažná časť ďalších preskúmaných objektov pochádza z novoveku a 20. storočia.
Trnavská univerzita získala Adalbertinum od mesta Trnava v roku 2016. Objekt má obnovenú strechu. „V súčasnosti pripravujeme projekt na získanie financií z Nórskych fondov. Od získania finančných prostriedkov bude závisieť ďalší postup pri rekonštrukcii,“ uviedla prorektorka Trnavskej univerzity pre rozvoj Kristína Grendová.
