Ilustračné foto
BRATISLAVA - Vyhynutie mamutov a iných obrovských bylinožravých živočíchov, ku ktorému došlo po príchode ľudí na americký kontinent, mohlo mať za následok náhle ochladenie známe pod názvom Younger Dryas.
To nastalo pred približne 12 800 rokmi ako dôsledok zníženia obsahu metánu v atmosfére. Tvrdia to vedci z University of New Mexico.
Odborníci vypočítali, že veľké prehistorické bylinožravce ako napríklad mamuty vyprodukovali ročne celkovo takmer desať miliárd kilogramov metánu. Taktiež sa im pomocou vzoriek ľadu z obdobia pred približne 12 800 rokmi podarilo zistiť, že práve v tomto čase došlo k náhlemu poklesu obsahu metánu v atmosfére. Kombináciu týchto údajov dospeli k záveru, že rapídne zníženie počtu týchto bylinožravcov a ich následné vyhynutie mohlo mať za následok 12,5 až 100-percentný pokles obsahu metánu v atmosfére. Túto teóriu podporuje aj fakt, že táto udalosť bola dva až štyrikrát rýchlejšia než ostatných päť najväčších znížení koncentrácií metánu za uplynulých 500-tisíc rokov. Vedci na základe týchto poznatkov, ktoré publikoval časopis Nature, navrhujú, aby sa za začiatok takzvaného antropocénu považovalo obdobie pred približne 13 400 rokmi, keď došlo k prvej veľkej migrácii ľudí na americký kontinent. Doteraz sa za začiatok antropocénu považovala priemyselná revolúcia, ktorá sa začala v roku 1760.
Britskí vedci z University of Sheffield však prednedávnom uverejnili štúdiu, v ktorej tvrdia, že ochladenie Younger Dryas spôsobila obrovská povodeň na území Severnej Ameriky, keď sa voda z dnes už neexistujúceho obrovského jazera Agassiz vyliala do Severného ľadového oceánu. Táto udalosť spôsobila zastavenie Golfského prúdu a následné prudké ochladenie, ktoré trvalo približne 1400 rokov.
Odborníci vypočítali, že veľké prehistorické bylinožravce ako napríklad mamuty vyprodukovali ročne celkovo takmer desať miliárd kilogramov metánu. Taktiež sa im pomocou vzoriek ľadu z obdobia pred približne 12 800 rokmi podarilo zistiť, že práve v tomto čase došlo k náhlemu poklesu obsahu metánu v atmosfére. Kombináciu týchto údajov dospeli k záveru, že rapídne zníženie počtu týchto bylinožravcov a ich následné vyhynutie mohlo mať za následok 12,5 až 100-percentný pokles obsahu metánu v atmosfére. Túto teóriu podporuje aj fakt, že táto udalosť bola dva až štyrikrát rýchlejšia než ostatných päť najväčších znížení koncentrácií metánu za uplynulých 500-tisíc rokov. Vedci na základe týchto poznatkov, ktoré publikoval časopis Nature, navrhujú, aby sa za začiatok takzvaného antropocénu považovalo obdobie pred približne 13 400 rokmi, keď došlo k prvej veľkej migrácii ľudí na americký kontinent. Doteraz sa za začiatok antropocénu považovala priemyselná revolúcia, ktorá sa začala v roku 1760.
Britskí vedci z University of Sheffield však prednedávnom uverejnili štúdiu, v ktorej tvrdia, že ochladenie Younger Dryas spôsobila obrovská povodeň na území Severnej Ameriky, keď sa voda z dnes už neexistujúceho obrovského jazera Agassiz vyliala do Severného ľadového oceánu. Táto udalosť spôsobila zastavenie Golfského prúdu a následné prudké ochladenie, ktoré trvalo približne 1400 rokov.
