NEAPOL - Staroveký zvitok, ktorý bol takmer 2000 rokov pochovaný pod sopečným popolom po erupcii Vezuvu, konečne odhalil časť svojho obsahu. Pomocou umelej inteligencie a výkonného röntgenového prístroja sa vedcom podarilo prečítať slová z jedného z legendárnych papyrusov, ktoré boli dlho považované za nerozlúštiteľné.
Prvýkrát v histórii sa odborníkom podarilo prečítať staroveký rímsky zvitok, ktorý bol spálený počas ničivej erupcie Vezuvu v roku 79 n. l. Tento prelomový objav umožnila kombinácia umelej inteligencie a výkonného röntgenového zariadenia. Zvitok patrí do zbierky približne 1800 papyrusov objavených v luxusnej vile v Herculaneu, súčasnom talianskom meste Ercolano. Miestni obyvatelia si pôvodne neuvedomovali ich historickú hodnotu a niektoré dokonca spálili ako palivové drevo. Tri zvitky z tejto zbierky sa nachádzajú v Bodleian Library na univerzite v Oxforde, píše portál New Scientist. Do Británie sa dostali v roku 1804 vďaka budúcemu kráľovi Jurajovi IV., ktorý ich získal od neapolského kráľa Ferdinanda IV. výmenou za niekoľko klokanov určených pre kráľovu exotickú záhradu.
Jeden z týchto zvitkov, PHerc. 172, bol vybraný na digitalizáciu a naskenovaný v britskom vedeckom centre Diamond Light Source pomocou synchrotrónového röntgenového prístroja. Výsledky skenovania boli sprístupnené účastníkom súťaže Vesuvius Challenge, ktorá ponúka finančnú odmenu 700 000 dolárov (673-tisíc eur) za rozlúštenie textu. Snímky odhalili niekoľko stĺpcov textu s približne 26 riadkami a vedcom sa podarilo identifikovať starogrécke slovo διατροπές (diatropes), čo znamená „hnus“. Na základe ďalších historických nálezov sa predpokladá, že text môže súvisieť s filozofiou Epikura.
PHerc. 172 bol jediný zvitok dostatočne stabilný na prepravu a na jeho ochranu bola použitá špeciálna 3D tlačená schránka. Napriek úspechu však vedci dúfajú, že v budúcnosti bude možné aplikovať rovnakú technológiu priamo na mieste, bez nutnosti presúvať vzácne artefakty. „Dúfame, že technológia sa bude ďalej zlepšovať natoľko, že objekty nebudú musieť nikam cestovať – technológia príde k nám,“ uzavrel Peter Tóth, kurátor Bodleian Library.
