USA – V 60. rokoch sa CIA pokúsila využiť mačky ako špiónov v rámci tajného projektu, ktorý zahŕňal pokročilú technológiu a experimenty za milióny dolárov. Projekt Akustická mačka, hoci mal ambiciózne ciele, skončil nečakaným neúspechom pri prvej misii. Napriek tomu sa stal zaujímavým vedeckým pokusom, ktorý dodnes vyvoláva otázky o špionážnych praktikách tej doby.
Projekt MK-Ultra, známy experiment CIA na ovládanie ľudskej mysle, nebol jediným temným tajomstvom 60. rokov. V tejto dekáde, ako píše Tom Vanderbilt pre Smithsonian Magazine, americká vláda využívala aj zvieratá na špehovanie nepriateľov. Mnohé z týchto operácií zahŕňali havrany, holuby a dokonca aj mačky. Na rozdiel od MK-Ultra sa tento projekt nikdy nedostal na stôl Kongresu, ale niektoré dokumenty a zdroje z CIA potvrdzujú, že Projekt Akustická mačka bol naozaj skutočný. Mačky sú známe svojou neposlušnosťou, no CIA verila, že s dostatočným výcvikom by z nich mohli byť efektívni špióni. Organizácia sa rozhodla využiť aj ďalšiu vlastnosť týchto zvierat – ich zvedavosť. Predstavovali si, že mačka vybavená zariadením na nahrávanie zvuku by mohla nepozorovane prichádzať a odchádzať. Pomocou zvukových signálov ju bolo možné nasmerovať na miesta, kde zaznamenávala zaujímavé rozhovory – napríklad medzi sovietskymi lídrami.
Viktor Marchetti, bývalý asistent riaditeľa CIA, pre The Atlantic projekt opísal ako vytvorenie niečoho podobného Frankensteinovej mačke. Mačka bola rozrezaná, do jej tela boli vložené batérie a všetko bolo zapojené do potrebného zariadenia. Ako uvádza Matt Soniak pre portál Mental Floss, trvalo celých päť rokov, kým sa projekt dokončil. Vytvoriť vysokotechnologickú mačku nebolo v čase analógového nahrávania a počítačov, ktoré zaberali celé miestnosti, vôbec jednoduché. Okrem toho museli mačky stále vyzerať ako mačky – bez čudných výčnelkov alebo podozrivých jaziev.
Soniak ďalej vysvetľuje: „CIA spolupracovala s externými dodávateľmi audio zariadení a vyvinula vysielač, ktorý umiestnili na základňu mačacej lebky. Nájsť vhodné miesto pre mikrofón bolo na začiatku náročné, no nakoniec sa ukázalo, že ušný kanál je ideálnym a zdanlivo očividným miestom.“ Anténa bola vyrobená z jemného drôtu, ktorý bol prepletený až po chvost cez mačaciu srsť.
Problémom však boli batérie, keďže kvôli veľkosti mačky nemohli použiť veľké batérie, a tým sa skrátil čas, počas ktorého mohla mačka nahrávať zvuk. Po testovaní na figurínach a živých zvieratách bol projekt pripravený na ďalší krok a prvá Akustická mačka bola na svete. Problém, ktorý sa objavil, bol ten, že mačka bola vlastne len bežná mačka so sofistikovanou technológiou vo vnútri, píše Soniak. Ako vie každý majiteľ mačky, tieto zvieratá robia presne to, čo si zaumienia. „Mimo laboratória sa s mačkou nedalo vôbec manipulovať. Keď sa nudila, rozptýlila alebo vyhladla, jednoducho sa vybrala svojou cestou. Dodatočné náklady na chirurgiu a výcvik sa odhadujú na 20 miliónov dolárov (18,6 milióna eur), ale Akustická mačka bola konečne pripravená na svoj skutočný debut v reálnom svete.“ Pri jej prvom výjazde však mačka zomrela po zrážke s taxíkom, keď prechádzala cez cestu. Nikdy sa ani nedostala k cieľu.
Do roku 1967 bol projekt zrušený. Jeffrey Richelson z NSA Archívu pre denník The Telegraph uviedol: „Nie som si istý, ako dlho by mačka po operácii prežila, aj keby ju neprešlo auto.“ Dôkladne cenzurovaná správa s názvom „Názory na vycvičené mačky“, uložená v archíve Národnej bezpečnostnej agentúry na George Washington University, naznačuje, že projekt nebol považovaný za úspešný. „Avšak zistenie, že mačky sa naozaj dajú vycvičiť na pohyb na krátke vzdialenosti, bolo samo o sebe pozoruhodným vedeckým úspechom,“ píše sa v správe.
