NIJMEGEN - V prvých mesiacoch pandémie koronavírusu sa dramaticky zmenilo nielen správanie ľudí, ale aj suchozemských cicavcov. Dôkazom je štúdia vedeckého tímu, ktorý mapoval pohyb týchto živočíchov. Viedla ho profesorka Marlee Tuckerová z Katedry environmentalistiky Radboud University v Holandsku. Výsledky pozorovaní boli zverejnené v časopise Science.
Tuckerová a desitky jej kolegov, vrátane členov iniciatívy COVID-19 Bio-Logging Initiative, analyzovali globálne údaje o suchozemských cicavcoch sledovaných pomocou zariadení GPS. "V médiách sa objavilo mnoho správ o tom, že príroda sa počas zavedenia prvých pandemických opatrení zotavovala. Napríklad v uliciach Santiaga v Čile sa potulovali pumy," hovorí profesorka.
Vedci sa však zaujímali o to, či existujú aj ďalšie dôkazy o zmene správania zvierat počas pandémie. Zhromaždili preto údaje o pohybe 43 rôznych druhov suchozemských cicavcov z celého sveta. Celkovo išlo o viac ako 2 300 jedincov - od slonov a žiráf až po medvede a jelene. Následne porovnali pohyb týchto zvierat počas prvého obdobia pandémie od januára do polovice mája 2020 s ich polohami v rovnakých mesiacoch rok predtým. "Videli sme, že počas prísnych opatrení zvieratá prekonali až o 73 percent dlhšie vzdialenosti v období desiatich dní ako rok predtým, keď nebola pandémia. Tiež sme videli, že sa nachádzali v priemere o 36 percent bližšie k cestám ako predošlý rok. Dôvodom je pravdepodobne skutočnosť, že tieto miesta boli počas opatrení pokojnejšie," vysvetľuje Tuckerová.
Zistenia sa dajú odôvodniť niekoľkými spôsobmi: počas lockdownu bolo vonku menej ľudí, čo zvieratám umožnilo preskúmať nové oblasti. Naopak, v lokalitách s menej prísnymi opatreniami prekonávali zvieratá kratšie vzdialenosti. Táto skutočnosť môže podľa autorov štúdie súvisieť s tým, že ľudia trávili počas pandémie viac času v prírode. V dôsledku toho boli niektoré prírodné oblasti rušnejšie ako pred covidom.
Zákazy vychádzania poskytli jedinečnú príležitosť na štúdium účinkov náhlej zmeny ľudskej prítomnosti na voľne žijúce živočíchy. "Náš výskum ukázal, že zvieratá môžu priamo reagovať na zmeny v správaní človeka. Toto zistenie je nádejou do budúcnosti, pretože v zásade to znamená, že určité úpravy nášho vlastného správania by mohli mať pozitívny vplyv na zvieratá," uzavrela Tuckerová.
