WASHINGTON- Ľudstvo na Štedrý večer v roku 1972 dostalo darček - snímku jasnej gule, planéty Zem. Nad rozľahlým africkým kontinentom a ľadovým príkrovom južného pólu víria mraky, ostro kontrastujúce s hlbokou modrou pozemských oceánov. Jednu z najznámejších fotografií na svete, známu ako "Blue Marble", vyhotovili astronauti NASA.
Astronauti Eugene Cernan, Ronald Evans a Harrison Schmitt vyhotovili fotografiu 7. decembra pomocou fotoaparátu značky Hasselblad a objektívu Zeiss. V tom čase sa nachádzali zhruba 45 000 kilometrov od domova, kedy v rámci misie Apollo 17 mierili k Mesiacu. Podrobná snímka našej planéty na pozadí čiernej prázdnoty kozmu v jedinom zábere zaznamenala zázrak letov do vesmíru. Na otázku, kto z astronautov nakoniec stlačil spúšť, trojica odmietla odpovedať.
Astronauti absolvovali aj kurz fotografie
Mnohí astronauti hovoria, že po získaní tejto perspektívy majú túžbu náš domov s jeho atmosférou, ktoré sa zdajú byť z vesmíru také krehké, chrániť. Posádka misie Apollo 17 nemala nijako zvlášť v úmysle urobiť tak slávnu fotku, hovorí historik NASA Stephen Garber. Nebolo to ani kľúčovou súčasťou plánu misie. NASA ale už od programu Gemini v 60. rokoch minulého storočia dbala na to, aby mali všetci astronauti fotografické školenia a mohli svetu sprostredkovať zážitky z vesmírnych letov, dodáva historička a kurátorka expozície Apollo Teasel Muirová-Harmonyová.
Okamih zverejnenia fotografie pripomenul iný Štedrý večer o štyri roky skôr, keď astronauti Frank Borman, Jim Lovell a William Anders pri misii Apollo 8 ako prví ľudia obleteli Mesiac. Naskytol sa im pritom pohľad na "východ Zeme", kedy naša planéta vystúpila nad pustý, krátermi posiaty povrch Mesiaca. "Prešlli sme takú diaľku, aby sme preskúmali Mesiac, ale najdôležitejšie bolo, že sme objavili Zem," povedal vtedy Anders. Prvé fotografie Zeme urobené ľuďmi pri misiách Apollo sa stali jednými z najrozšírenejších na svete a ich účinok pretrváva aj po 50 rokoch.
Snímka skoro zanikla v množstve informácií
Snímka Blue Marble pritom nevzbudila okamžitý ohlas. Na titulných stranách novín ho vtedy čiastočne prekonali iné správy - americká účasť vo vojne vo Vietname sa chýlila ku koncu a prezident Richard Nixon krátko pred Vianocami začal intenzívnu kampaň a bombardovanie v snahe konflikt ukončiť. Bývalý americký prezident Harry Truman 26. decembra 1972 zomrel a svetovú tlač tiež 23. decembra zaujali správy o kanibalizme medzi preživšími leteckého nešťastia v Andách.
Dnes kultová fotografia našej planéty sa tak nestala okamžitou senzáciou, zohrala ale dôležitú úlohu pre narastajúce ekologické hnutia. Prvý "Deň Zeme" sa oslavoval 22. apríla 1970 a fotografia misie Apollo 17 sa pre neho postupom času stala hlavným symbolom, vysvetľuje Muirová-Harmonyová. Kampane sa dovtedy sústredili najmä na vyobrazenie znečistenia, plynových masiek alebo ohrozených druhov zvierat.
Posledná misia
Apollo 17 bolo poslednou misiou lunárneho výskumného programu Apollo, ktorý sa zaslúžil o obnovenie vedeckého záujmu o skúmanie vesmíru. "Všetci, ktorí na programe pracovali, si uvedomovali, že ide o poslednú misiu, a to sa na zážitku výrazne podpísalo," uvádza historička. Postupom času sa snímka Zeme od trojice astronautov NASA začala spájať s filozofiou, hodnotou prieskumu vesmíru a rolí, ktorú veda a technológia hrá v našej spoločnosti.
"Význam fotografie je neuveriteľný," hovorí Muirová-Harmonyová. Jej najobľúbenejší príbeh spojený so snímkou pochádza z rozhovoru, ktorý Cernan poskytol po návrate na Zem. Zdôraznil vtedy, že fotografiu treba vnímať z filozofického hľadiska ako autoportrét ľudstva. "Máte vďaka nej úplne iný pohľad na svet, v ktorom žijeme. Geografické a politické hranice sú pri pohľade z vesmíru skutočne bezvýznamné. Myslím si, že to je čiastočne dôvod na to, že je „Blue Marble“ taká výnimočná," dodáva historik Garber.
