BETHESDE - Experti nedávno informovali o mimoriadne zaujímavom prípade nákazy koronavírusom. Nemenovanú ženu choroba trápila takmer celý rok. Lekári spočiatku nechápali, ako je niečo také možné. Obzvlášť ich zarazil fakt, že vírus, ktorým sa pacientka infikovala, už nebol bežne prítomný.
Nemenovaná 47-ročná žena, ktorá sa v minulosti vyliečila z rakoviny, bojovala s covidom-19 rekordných 335 dní, čo je najdlhší zdokumentovaný prípad infekcie. Prvýkrát bola hospitalizovaná v zariadení National Institutes of Health (NIH) v Bethesde v štáte Maryland na jar roku 2020. O jedenásť mesiacov neskôr mala stále pozitívny test na koronavírus, informoval portál Science News. Jej prípad je publikovaný ako predtlač na portáli MedRxiv, ktorý ešte musí byť recenzovaný.
Keďže žena pred tromi rokmi prekonala lymfóm, liečba v jej tele zanechala len veľmi málo B buniek - imunitných buniek, ktoré produkujú protilátky, takže bola náchylnejšia na zhoršený priebeh nákazy. Až v apríli tohto roku sa symptómy začali zmierňovať a testovanie na COVID-19 bolo negatívne. Väčšina ľudí prestane pociťovať príznaky v priemere po desiatich až jedenástich dňoch. Len päť až desať percent ľudí má príznaky, ktoré trvajú dlhšie, týždne až mesiace, čo z tohto prípadu robí naozajstnú anomáliu.
Museli sekvenovať genóm
Infektologička z NIH Veronique Nussenblattová a jej kolegovia, ktorí pacientku liečili, pôvodne verili, že opakované pozitívne testy na COVID-19 boli výsledkom neškodných vírusových fragmentov pretrvávajúcich v tele po odstránení infekcie. Keď však vírusová záťaž, ktorá bola predtým veľmi nízka, tento rok v marci u pacientky opäť stúpla, lekári sa rozhodli sekvenovať jej genóm v nádeji, že dostanú odpoveď na niektoré z ich otázok.
Výsledky ukázali, že koronavírus v organizme bol veľmi podobný tomu, ktorý mala pred desiatimi mesiacmi. Išlo o jednu z prvých verzií SARS-CoV-2, ktorá už v tom čase nebola v obehu. Sekvenovanie tiež odhalilo dve genetické delécie, ktoré by mohli vysvetliť, ako sa vírus vyvinul, keď proti nemu bojoval oslabený imunitný systém pacienta. Prvým bola mutácia spike proteínu, ktorý vírus používa na vstup do buniek. Druhá delécia, podľa výskumníkov ešte zaujímavejšia, bola tesne mimo sekvencie vrcholového proteínu a bola oveľa väčšia. Takéto mutácie vedú k vzniku nových variantov, ktoré umožňujú vírusu vyhnúť sa imunitným reakciám. To spôsobuje, že pacient je neustále chorý. Chronické infekcie u jedincov s oslabenou imunitou, ako je aj táto žena, môžu pomôcť pri uľahčení týchto rekurentných cyklov replikácie vírusu, ktorým je možné čeliť iba čiastočnou imunitnou odpoveďou.
Alfa variant sa napríklad mohol prvýkrát objaviť práve u jedinca s oslabenou imunitou. Je preto veľmi dôležité zabrániť infikovaniu ľudí s oslabenou imunitou, aby sa minimalizovalo riziko, že vírus zmutuje na nový variant. Tento príbeh má šťastný koniec, po niekoľkých negatívnych testoch Nussenblattová vyhlásila, že infekcia z tela pacientky konečne zmizla.
