WASHINGTON - Špionážne fotografie z čias studenej vojny odhalili vedcom, že himalájske ľadovce sa teraz topia takmer dvakrát rýchlejšie než predtým. Od roku 1975 sa zmenšili o viac ako štvrtinu. Vyplýva to z uverejnenej štúdie vo vedeckom časopise Science Advances, na ktorú upozornila agentúra AP.
Ázijské pohorie s najvyššou horou sveta, Mount Everestom, od roku 2000 stráca svoju ľadovú pokrývku tempom jedno percento ročne. "Množstvo (strateného) ľadu je desivé, ale čo je ešte desivejšie, je tempo topenia," povedal glacilóg Josh Maurer z Kolumbijskej univerzity, hlavný autor štúdie.
FOTO ukázalo mimoriadne krutú pravdu: Psy v Grónsku namiesto ľadu išli po vode
Himaláje sú vďaka svojej bielej pokrývke považované za zemský "tretí pól". V súčasnosti majú už ale len 72 percent množstva ľadu z roku 1975. Podľa štúdie navyše každoročne stratia 7,5 miliardy ton ľadu, čo je znateľne viac v porovnaní so 3,9 miliardami ročných strát v rokoch 1975 až 2000. Topenie himalájskych ľadovcov neprispieva k zvyšovaniu hladiny oceánov, pretože v pomere s odmrazovaním v Grónsku a Antarktíde je ničotné. Strata ľadu však znamená budúcu nestabilitu dodávok vody - ako jej prebytky, tak nedostatky - pre milióny ľudí v regióne, ktorí sú závislí na elektrine vyrobenej vo vodných elektrárňach, poľnohospodárstve či zásobovaníe pitnou vodou, povedal spoluautor štúdie, profesor geochémie Jörg Schäfer.
Vedcom chýbali potrebné dáta o ľade v Himalájach do tej doby, než Maurer objavil kedysi utajované 3D snímky urobené počas studenej vojny americkými špionážnymi satelitmi. Tieto fotografie Maurerovi pomohli vypočítať, koľko ľadu mali Himaláje v roku 1975. Výsledok potom porovnal s dátami získanými zo snímkovania v rokoch 2000 a 2016. Doterajší výskum sa sústredil na jednotlivé himalájske ľadovce a väčšinou len v krátkom období. Táto štúdia však ako prvá ponúka ucelený obrázok zmien na 650 himalájskych ľadovcoch za celé desaťročia, povedal Schäfer.
Vedci mnoho rokov skúmali možné príčiny topenia ľadovcov, ako napríklad znečistenie ovzdušia či zmeny v úhrne zrážok. S použitím dát za dlhé obdobie sa im konečne podarilo nájsť hlavného vinníka: "Je jasné, že je to teplota. Čokoľvek ďalšie nemá príliš vplyv," dodal Schäfer. Odborník na klímu z Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Josh Willis, ktorý sa na štúdii nepodieľal, uviedol, že štúdia poskytla dôležité potvrdenie toho, čo vedci tušili a čo ukazovali doterajšie modely. "Ako vedec je pekné počuť, že sme mali pravdu, avšak je trochu desivé počuť, že sme mali pravdu, z pohľadu normálneho občana," povedal Willis.
