Pred 50 rokmi sme pokorili Mesiac: VIDEO Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo | Topky.sk

Streda, 21. august 2019. Meniny má Jana, zajtra Tichomír.

Pred 50 rokmi sme pokorili Mesiac: VIDEO Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo

Saturn 5 a pristátie amerických austronautov na Mesiaci
Saturn 5 a pristátie amerických austronautov na Mesiaci
Zdroj: TASR/AP
20.07.2019 00:01

MYS CANAVERAL/PRAHA - Americký astronaut Neil Armstrong povedal pred pol storočím vetu, ktorá sa stala jedným z najslávnejších výrokov 20. storočia. "Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo," komentoval okamih, kedy sa 20. júla 1969 hodinu pred polnocou floridského času (v Československu boli vtedy skoro štyri ráno) ako prvý pozemšťan dotkol svojimi nohami Mesiaca. Na cestu sa vydal spolu s Edwinom Aldrinom a Michaelom Collinsom o štyri dni skôr. Od zásadného momentu, ktorý sa stal terčom aj mnohých konšpirácií, teraz uplynie 50 rokov.


NASA má veľké plány: VIDEO Chystá misiu, ktorá môže konečne odhaliť mimozemský život

Raketu Saturn 5, ktorá vyniesla kozmickú loď Apollo 11 na obežnú dráhu Zeme so spomínanou trojčlennou posádkou, vypustili 16. júla 1969 z floridského Mysu Canaveral. Po 102 hodinách, 45 minútach a 42 sekundách letu pristál lunárny modul Apolla 11 s Armstrongom a Aldrinom na mesačnom povrchu a 21. júla 1969 o 03.56 h SEČ sa dotkla noha prvého človeka Mesiaca. Bol ním práve Neil Armstrong.

Pred 50 rokmi sme
Zdroj: TASR/AP

Po Armstrongovi vystúpil po 20 minútach z modulu Eagle aj Aldrin, zatiaľ čo tretí astronaut, Michael Collins, zostal na palube lode. Posádka zanechala na Mesiaci plaketu s nápisom "Prišli sme v mieri za celé ľudstvo".

Pred 50 rokmi sme
Zdroj: TASR/AP

Pobyt na Mesiaci

Astronauti strávili dve a pol hodiny navrtáváním mesačného povrchu, fotografovaním všetkého, čo videli, a zbieraním kameňov a iných zaujímavých vzoriek. "Na miestečku veľkom ako záhradka" - ako neskôr povedal Armstrong, ktorý si vtedy do skafandra púšťal Novosvetskú symfóniu Antonína Dvořáka. V oblasti Mora pokoja boli Armstorng s Aldrinom celkom 21 hodín. Počas pobytu vonku, kde vďaka len šestinovej gravitácii oproti Zemi trochu smiešne poskakovali, okrem iného vztýčili vlajku Spojených štátov a telefonicky pohovorili s prezidentom Richardom Nixonom. A predtým, než sa vrátili do modulu, ešte nainštalovali vedecké prístroje.

Pred 50 rokmi sme
Zdroj: TASR/AP

Návrat na Zem a karanténa

Návratový modul, v ktorom z povrchu Mesiaca astronauti odviezli vyše 22 kilogramov materiálu, sa krátko po štarte z Mesiaca spojil na obežnej dráhe s loďou. Tá sa potom, keď už nepotrebný modul odhodila, vydala na cestu späť k Zemi. Posádka Apolla 11 pristála 24. júla 1969 uprostred Tichého oceánu, zhruba 25 kilometrov od americkej lietadlovej lode Hornet. Trvalo ale ešte tri týždne, než sa mohla začať radovať zo svojho úspechu po boku blízkych.

Na snímke z 24. júla 1969 zdraví americký prezident Richard Nixon posádku Apolla 11 na palube lietadlovej lode USS Hornet po pristátí vo vodách Tichého oceánu
Pred 50 rokmi sme
Zdroj: TASR/AP

Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) totiž v obavách z možného zavlečenia mimozemskej infekcie uvalil na Armstronga, Aldrina a Collinsa prísnu karanténu. Aj prezident Nixon, ktorý ich na lietadlovú loď priletel privítať, sa s astronautmi mohol pozdraviť len cez okno izolovaného obytného prívesu. Karanténa, ktorú zažili ešte posádky lodí Apollo 12 a 14, skončila 10. augusta a po krátkom oddychu s rodinami čakalo trojicu triumfálne privítanie v uliciach New Yorku a Chicaga.

Súťaž mocností

S realizáciou programu Apollo (v rokoch 1961-72) začal americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) po ukončení programu Mercury. Tým programom sa podarilo dokázať, že kozmické lety s ľudskou posádkou možno uskutočniť. Po ôsmich rokoch, počas ktorých sa uskutočnil celý rad skúšobných letov a tie si vyžiadali aj obete (požiar Apolla 1 počas tréningu štartu), sa podarilo cieľ programu Apollo splniť.

Dôvodom prvého letu človeka na Mesiac sa nestala túžba vedcov po poznaní Mesiaca, ale otázka politickej prestíže. V bádaní vesmíru viedol v 50. a 60. rokoch Sovietsky zväz (ZSSR). Cieľ predstihnúť ZSSR bol stanovený po vystúpení prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho, ktorý 25. mája 1961 pred Kongresom vyhlásil, že USA dostane svojho človeka na Mesiac a späť živého a zdravého do konca desaťročia. 

Pred 50 rokmi sme
Zdroj: TASR/AP

Spomienky austronautov a dôležitosť Marsu

Pristátie na Mesiaci pred 50 rokmi sledovalo 93 percent amerických domácností. Jeden z prvej dvojice astronautov na povrchu Mesiaca, Buzz Aldrin, vnímal pristátie ako veľmi vážnu misiu: "Či sme do toho vložili emócie? Nie, len sme sa usilovali úspešne pristáť. A keď sme potvrdili pristátie, pozreli sme sa na seba a rýchlo sme si zablahoželali. Ale keby sa bolo niečo vyskytlo, museli by sme rýchlo vzlietnuť alebo čakať dve hodiny. To nie sú momenty, keď si robíte starosti, keď sa vám chce plakať, ale skôr máte emócie zastreté," popísal svoje pocity pred desiatimi rokmi Aldrin, pre ktorého boli v tom momente najdôležitejšie výkon a bezpečnosť.

Astronauti, ktorí prvýkrát pristáli na Mesiaci, sa pred desiatimi rokmi vo vysielaní televízie Fox News neupínali na prvé kroky na Mesiaci. Naopak, dvaja z nich 20. júla 2009 vyzvali na veľký skok na Mars. Posádka kozmickej lode Apollo 11 uskutočnila v ten deň jedno zo svojich zriedkavých verejných vystúpení pri príležitosti 40. výročia prvého vstúpenia človeka na Mesiac, ale ich prejav nebol nostalgický. 

Na archívnej snímke NASA z 30. marca 1969 je posádka Apolla 11: Neil Armstrong, Michael Collins a Edwin Buzz Aldrin.
Pred 50 rokmi sme
Zdroj: TASR/AP

Viac hovorili o budúcnosti. Neil Armstrong, diskutoval o Apolle 11 iba 11 sekúnd. Pilot kozmickej lode Michael Collins uviedol, že Mesiac nie je zaujímavý, Mars však áno. "Niekedy si myslím, že som letel na nesprávne miesto. Mars bol vždy mojím favoritom, keď som bol ešte dieťa, a je ním doteraz," povedal. NASA by sa mala zamerať v budúcnosti na väčší cieľ, ktorým je Mars, dodal Aldrin. Ako podotkol, NASA urobila správne, keď v roku 1972 výpravy na Mesiac zastavila.

Planéta Zem z pohľadu posádky Apolla 11 počas letu na obežnú dráhu Mesiaca.
Pred 50 rokmi sme
Zdroj: TASR/AP

Progam Apollo a úlomok horniny v Československu

Celkovo sa americkým astronautom podarilo v rámci programu Apollo pristáť na Mesiaci päťkrát. Apollo 13 sa muselo vrátiť predčasne pre explóziu kyslíkového zásobníka. Program uzavrel let Apollo 17 v decembri 1972. Veliteľom Apollo 17 bol americký astronaut s česko-slovenskými koreňmi Eugene Andrew Cernan (1934 - 2017). Cernan uskutočnil tri výstupy na povrch Mesiaca.

Pred 50 rokmi sme
Zdroj: TASR/AP

Spojené štáty sa po úspešnom pristátí človeka na Mesiaci pred 50 rokmi o svoj úspech a radosť podelili so 135 krajinami sveta, ktorým prezident Richard Nixon daroval zrnká mesačnej horniny. Na jeseň 1969 dostalo taký dar aj Československo. Keďže nešlo o úspech sovietskej kozmonautiky, exponát z kozmickej lode Apollo 11 sa nedočkal dôstojného vystavenia a neskôr ani nikto nevedel, kde sa nachádzal.

Úlomky mesačnej horniny vystavili 21. júla 2009 vo Hvezdárni a planetáriu v Prahe. Zlomový pre stratený dar bol rok 1993, keď sa po zrušení programu Interkozmos mesačný "poklad" našiel pri upratovaní jednej z kancelárii v obyčajnej skrini. Súčasťou Nixonom darovaného exponátu bola aj vlajočka Československa.

Pred 50 rokmi sme
Zdroj: TASR/AP

USA plánujú ďalšiu cestu na Mesiac

Americký lunárny program pokračuje ďalej - viceprezident USA Mike Pence 26. marca 2019 oznámil, že Spojené štáty plánujú do piatich rokov znova vyslať astronautov na Mesiac. Ako prvá by na povrch Mesiaca mala vstúpiť žena. 

"Vyjadrím sa jasne, prvá žena a ďalší muž na Mesiaci budú obaja americkí astronauti vynesení americkými raketami z amerického územia," povedal Pence v prejave v meste Huntsville v štáte Alabama na juhovýchode krajiny. Prvá misia na Mesiac s ľudskou posádkou po viac ako polstoročí je naplánovaná na rok 2028. 

Armstrong, Aldrin a Collins - život "po"

Do vesmíru sa žiadny z členov posádky Apolla 11 už nepozrel. Armstrong prednášal po odchode z NASA letecké inžinierstvo, pôsobil ako univerzitný učiteľ, potom sa venoval podnikaniu a zúčastnil sa aj vyšetrovania katastrofy raketoplánu Challenger. Zomrel v auguste 2012 vo veku 82 rokov. Oveľa horšie sa s vesmírnou skúsenosťou vysporiadal Aldrin, ktorý podľa mnohých ľudí len ťažko prekonával fakt, že bol na Mesiaci až druhý, niekoľko rokov bojoval s depresiami a alkoholizmom.

Na kombinovanej snímke NASA je dvanásť amerických astronautov, ktorí v rámci programu Apollo pristáli na Mesiaci. Zľava horný rad - Neil Armstrong, Edwin Buzz Aldrin, Apollo 11 - 1969, Charles Pete Conrad, Alan L. Bean, Apollo 12 - 1969, zľava stredný rad: Alan Shepard, Edgar D. Mitchell, Apollo 14 - 1971, David Scott, James B. Irwin, Apollo 15 - 1971. Dolný rad zľava: John Young, Charles M. Duke Jr., Apollo 16 - 1972, Eugene A. Cernan, Harrison Jack Schmitt, Apollo 17 - 1972.
Pred 50 rokmi sme
Zdroj: TASR/AP

V posledných rokoch sa teraz 89-ročný Aldrin venoval propagácii možného letu na Mars, objavil sa aj pred kamerou vo filme Transformers 3 alebo v seriáli Teória veľkého tresku. Michael Collins, ktorý oslávi 89. narodeniny tento rok v októbri, prijal na konci kariéry astronauta v roku 1970 funkciu námestníka ministra zahraničia pre styk s verejnosťou, potom strávil niekoľko rokov vo washingtonskom múzeu letectva a kozmonautiky a neskôr pracoval v niekoľkých súkromných priemyselných firmách.


Galéria

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/sz
ZDROJ: ČTK, TASR
VIDEO: YouTube/CBS This Morning/Channel 4/ABC News/BBC Click

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články