VARŠAVA/PRAHA - Pred sedemdesiatimi rokmi, 2. augusta 1943, sa začalo povstanie v nacistickom vyhladzovacom tábore Treblinka na východe dnešného Poľska. Väzni z obslužného tábora, ktorí sa vzbúrili, zapálili domy a pobili niekoľko strážnych, utiekli. Prežiť do konca vojny sa ale podarilo len niekoľkým desiatkam z nich. Bol medzi nimi aj český Žid Richard Glazar, autor knihy Treblinka - slovo ako z detskej riekanky.
Nacistický vyhladzovací tábor Treblinka, do ktorého prišiel prvý transport Židov z varšavského geta 23. júla 1942, drží i v rámci neľudského nacistického "konečného riešenia" smutný rekord. Za pätnásť mesiacov tu zahynulo približne 870-tisíc ľudí, či už strelou do tyla alebo v plynových komorách. Treblinka bola jedným z troch táborov smrti otvorených v lete 1942 v rámci operácie Reinhard, v ktorých do konca roku 1943 zavraždila nemecká mašinéria 1,7 miliióna ľudí. K ďalším patrili Belžec a Sobibor.
Medzi väzňami sa na začiatku roku 1943 sformovala odbojová skupina, ktorej pokus o povstanie sa ale nevydaril. Vedenie odboja nakoniec prevzal bývalý dôstojník československej armády Zelo Bloch a povstanie, ktoré bolo plánované od apríla 1943, sa začalo 2. augusta 1943. Zo skladu, ku ktorému si zhotovil odtlačok kľúča, vyniesli väzni podľa serveru holocaust.cz zbrane a granáty, podarilo sa im zapáliť budovu, v ktorej boli Nemci a Ukrajinci, a postupne vzplanuli takmer všetky budovy v tábore. Väzni sa pokúšali preliezť ostnatú hradbu, mnoho z nich bolo zastrelených zo strážnych veží, ostatní utiekli do bažinatých lesov. Zo sedemsto väzňov sa zachránila asi desatina. Po povstaní začali Nemci tábor likvidovať, postupne jeho priestor zaorávali a pred príchodom východnej fronty spálili budovy, ktoré sa v ňom nachádzali.
Hlavným vyhladzovacím táborom sa medzičasom stal Osvienčim, kde sa vraždilo jedovatým plynom cyklón B (v Treblinke nacisti ešte používali buď stlačený oxid uhoľnatý alebo výfukové plyny) a kde zahynulo 1,5 milióna ľudí. Veliteľ Treblinky Franz Stangl po odchode z Poľska v lete 1943 viedol protipartizánske akcie v Juhoslávii, po vojne sa mu podarilo utiecť a cez Sýriu sa dostal do Brazílie. Koncom 60. rokov bol vydaný do Nemecka, kde bol odsúdený na doživotie. Zomrel polroka po vynesení rozsudku, v júni 1971.
