MAINZ - Za svoj prevratný vynález kníhtlače musel najskôr jeho tvorca, nemecký zlatník Johannes Gutenberg, trpieť. Jeho revolučnú myšlienku ocenila až nastupujúca renesancia. Dnes je Gutenberg považovaný za vedca tisícročia a kníhtlač za vynález, ktorý zmenil históriu. Od úmrtia otca informačnej revolúcie dnes, 3. februára, uplynulo 550 rokov.
Hanebnosť! Tak označovali kníhtlač mnísi v polovici 15. storočia. Gutenberg tak musel dlhé roky vykonávať svoje pokusy s tlačovou doskou v úplnej tajnosti. V malom domčeku pred hradbami Štrasburgu vyrezal a vyryl kovové odlievacie formičky s obrazom jednotlivých písmen, takzvané matrice. V nich potom písmená odlieval z ľahko taviteľného kovu - literiny.
Oproti dnešnému počtu písmen v abecede (okolo tridsať) sa musel vysporiadať s viac než tristo písmenami, lebo gotické písmo používalo mnoho ozdobných ťahov a navyše veľké množstvo takzvaných ligatúr, čiže spojení dvoch susedných písmen v jeden grafický znak. Písmená bolo možné znovu a znovu zostavovať do tlačových foriem. Tie sa usadzovali do vretena upraveného vinárskeho lisu. Gutenberg tak mohol pomocou tlačiarenskej černe zrejme už v roku 1440 tlačiť na papier celé stránky.
Sotva sa zo Štrasburgu začali šíriť desiatky exemplárov podivuhodne krásnych kníh, pýtali sa ľudia, kto je onen tajomný a nesmierne zručný pisár. Opisovači kníh začali Gutenberga nenávidieť za to, že dokáže písať rýchlejšie než iní. Obchodníci s rukopismi sa obávali, že zrazia cenu ručne písaných zväzkov. Mnísi Gutenberga obvinili z toho, že porušuje ich výsadu rozmnožovania svätých kníh, ktorú im dal Boh. A ich nespokojnosť vyústila v útok na Gutenbergovu dielňu. Mníchmi sfanatizovaný dav vnikol pod hrozbou udania z čarodejníctva do prvej tlačiarne sveta a zničil, čo sa dalo. Ožobračený Gutenberg musel podpísať prehlásenie, že sa zrieka tak nebezpečnej hanebnosti, akou je kníhtlač.
Čoskoro ale dorazila vlna nastupujúcej renesancie, ktorá hľadala vhodný prostriedok na šírenie správ o prekvapujúcich objavoch a smelých myšlienkach. Gutenberg v novej dielni začal najskôr s tlačou učebnice latinčiny nazvanej Donatus. A v roku 1452 vyrobil prvú tlačenú Bibliu. To tiež nebolo len tak; tlač Biblie bola pracná a naviac panovali obavy, aby písmo sväté nebolo zbavené svätosti, ktoré mu malo dodávať ručné opisovanie a ilustrácie.
Po úspechu Gutenbergovej Biblie začali vznikať v Mainzi ďalšie malé tlačiarne. Sám Gutenberg sa najskôr neúspešne súdil so svojím spoločníkom, advokátom Johannom Fustom. Neskôr sa však dočkal odmeny za svoje dielo - v roku 1465 mu arcibiskup Adolf z Nassau udelil panský titul, spojený s materiálnymi výhodami. Gutenberg zomrel o tri roky nato.
Celým menom Johannes Gensfleisch zur Laden zum Gutenberg sa narodil niekedy okolo roku 1400 v patricijskej rodine v Mainzi. Svoje známejšie priezvisko prevzal z názvu rodového sídla - dvora Zum Gutenberg. Vyučil sa za zlatníka a väčšinu života strávil v rodnom meste. Vo svojej dielni vychoval mnoho tlačiarov. Tí sa rozbehli po svete a jeden z nich vytlačil v Plzni v roku 1467 prvú drobnú cirkevnú tlač, ktorá je pramatkou českých kníh. V prvej pražskej tlači z roku 1487 je možné dočítať sa o kníhtlači v dodatku k záveru: "Jsú pak kniehy ne perem psány ani obyčejem obecniem a skrze piesaře zpuosobeny, ale rytými na tvrdém kovu literami velmi vtipným během učiněny a vytiskány."
