WASHINGTON - O desivý príbeh sa na sociálnej sieti podelil jeden z jej užívateľov. Opisuje v ňom hororový zážitok z nočnej prechádzky ulicami na predmestí amerického hlavného mesta. Po ňom už na svoje obľúbené a pravidelné potulky tmavým Washingtonom zabudol a po zotmení radšej zostáva doma.
Mladík sa na stránke Reddit vo svojom príbehu vracia ku skúsenosti spred piatich rokov, na ktorú nemôže zabudnúť a prenasleduje ho až doteraz. Keďže miloval nočné prechádzky, často vychádzal z bytu v neskorých hodinách a túlal sa ulicami Washingtonu. "Bol to vynikajúci relax. Len som sa potĺkal a triedil si v hlave myšlienky," hovorí. Robieval to takto štyri roky a nikdy si nepripúšťal, že by to mohlo byť nebezpečné. Ešte aj drogoví díleri boli vraj k nemu priateľskí, žartoval vtedy so spolubývajúcim. Atmosféru nočného mesta jednoducho miloval. Avšak jeho posledná prechádzka sa zmenila na nočnú moru a po tejto skúsenosti už radšej na nočné potulky zabudol.
VIDEO Sanatórium na Borovej Hore odhalilo desivé tajomstvo: Útok ducha na Barboru!
Muž opisuje, ako sa vracal domov medzi jednou a druhou hodinou ráno. Stalo sa vtedy niečo veľmi neobvyklé a zároveň veľmi strašidelné. Široko ďaleko nikto, len na konci chodníka si všimol muža, ktorý sa k nemu blížil valčíkovým krokom. "Keď prišiel bližšie, všimol som si, že má na sebe staromódny oblek a na tvári neprirodzený úsmev v štýle Jokera. Myslel som si, že je opitý, preto som sa mu chcel vyhnúť, lenže on sa elegantným tanečným krokom pohyboval smerom ku mne."
Vystrašený muž preto odbočil do vedľajšej ulice, no podivný tanečník šiel stále za ním. Pozeral sa hore a stále sa neprirodzene škeril. Mladík skúsil teda zastaviť, čo sa bude diať. Lenže keď zostal stáť, aj tanečník sa prestal hýbať. "Snažil som sa vytiahnuť mobil, ale bol som ako paralyzovaný. Akoby ma niečo ovládalo."
Muž vraj nedokázal ani len vykríknuť. Po chvíli sa začal tajomný tanečník od neho vzďaľovať. Zrazu si to však rozmyslel, otočil sa a rozbehol sa rovno k nemu. Mladíkovi sa podarilo zmobilizovať všetky sily a dal sa na útek. Neprestal, až dokým sa neocitol na viac osvetlenej ulici s riedkou premávkou. "Bežal som domov, ale stále som cítil, že za mnou beží. Ešte teraz mám pred očami šialený výraz, ktorý mala tá bytosť na tvári. Vždy, keď vyjdem von, myslím si, že ma sleduje," uzatvára svoje rozprávanie užívateľ, ktorý na tento zážitok nezabudne zrejme do konca života.
