CAMBRIDGE - Miliónom ľudí, ktorých trápi zhoršujúci sa zrak, by v budúcnosti mohol pomôcť prelomový vedecký objav. Medzinárodnému tímu výskumníkov sa totiž podarilo v laboratórnych podmienkach vypestovať miniatúrne štruktúry napodobňujúce ľudskú očnú šošovku. Využili na to kmeňové bunky a vytvorili tkanivo, ktoré sa svojimi vlastnosťami výrazne podobá prirodzenej šošovke v ľudskom oku. Vedci veria, že tento úspech by jedného dňa mohol prispieť k vývoju nových spôsobov liečby šedého zákalu a ďalších očných ochorení.
O významnom vedeckom pokroku informoval chorvátsky portál Dnevnik.hr. Za výskumom stoja odborníci z britskej Univerzity Anglia Ruskin (ARU), ktorí spolupracovali s vedcami z Cardiffskej univerzity a japonskej Univerzity v Osake. Výsledky svojho výskumu predstavili v odbornom časopise npj Regenerative Medicine. Podľa vedcov ide o dôležitý krok k lepšiemu pochopeniu vývoja ľudskej očnej šošovky, pričom nové laboratórne modely by mohli v budúcnosti pomôcť aj pri testovaní liečiv.
Kľúčová úloha očnej šošovky
Ľudská očná šošovka zohráva zásadnú úlohu pri zaostrovaní obrazu na sietnicu. Jej poškodenie alebo zakalenie môže výrazne zhoršiť kvalitu videnia. Skúmanie toho, ako sa šošovka vyvíja a ako vznikajú jej ochorenia, však vedcom dlhodobo komplikuje nedostatok vhodného ľudského tkaniva. Práve tento problém by mohol pomôcť vyriešiť najnovší výskum. Odborníci totiž dokázali vytvoriť miniatúrne šošovky priamo v laboratóriu. Ich štruktúra pritom napodobňuje viacero dôležitých biologických vlastností skutočnej ľudskej očnej šošovky.
„Je to veľký pokrok, pretože získať a skúmať tkanivo ľudskej očnej šošovky počas jej vývoja je mimoriadne náročné,“ uviedla Barbara Pierscioneková z Centra pre biomedicínu a zdravotnícke inovácie pri Univerzite Anglia Ruskin. Podľa vedkyne sa tímu podarilo nielen vypestovať miniatúrne tkanivo, ale aj identifikovať podmienky, pri ktorých sa čo najviac približuje prirodzenej štruktúre ľudskej šošovky.
Z obyčajných buniek vytvorili základ očnej šošovky
Pri experimente vedci využili dospelé bunky, ktoré najskôr preprogramovali do stavu podobného kmeňovým bunkám. Takto upravené bunky následne pestovali v špeciálne vytvorených laboratórnych podmienkach, ktoré podporovali ich premenu a usporiadanie do štruktúr pripomínajúcich očnú šošovku.
Výsledkom boli takzvané minišošovky, ktoré vykazovali viacero charakteristických biologických znakov prirodzeného ľudského tkaniva. Výskumníci navyše zistili, že bunky získané z týchto miniatúrnych šošoviek dokážu vytvárať ďalšie podobné štruktúry. Práve táto schopnosť je mimoriadne zaujímavá z pohľadu budúceho výskumu regenerácie očných tkanív.
Koniec operácií šedého zákalu?
Jednou z oblastí, v ktorých by nové poznatky mohli nájsť využitie, je liečba šedého zákalu, odborne označovaného ako katarakta. Pri tomto ochorení dochádza k postupnému zakaleniu prirodzenej očnej šošovky. Človek môže vnímať rozmazané videnie, horšie rozlišovať kontrasty alebo mať problémy pri bežných každodenných činnostiach.
V súčasnosti sa šedý zákal účinne rieši najmä operáciou, pri ktorej lekár odstráni zakalenú šošovku a nahradí ju umelou vnútroočnou šošovkou. Viac o ochoreniach ohrozujúcich zrak a možnostiach ich liečby približuje aj zdravotnícky portál Kreni Zdravo.
Nový objav však zatiaľ neznamená, že vedci dokážu vypestovanou šošovkou nahradiť tú poškodenú priamo v ľudskom oku. Ide predovšetkým o laboratórny model, ktorý môže pomôcť pochopiť mechanizmy vzniku ochorení a preverovať účinky nových liečiv.
Objav otvára dvere budúcim terapiám
Vedci očakávajú, že ďalší rozvoj technológie by mohol priniesť nové možnosti pri výskume očných chorôb. Laboratórne vypestované tkanivá totiž umožňujú sledovať biologické procesy, ktoré by bolo v skutočnom ľudskom oku veľmi náročné skúmať.
„S ďalším rozvojom technológie by nám laboratórne vypestované tkanivá mohli pomôcť testovať nové lieky, lepšie pochopiť ochorenia ovplyvňujúce zrak a potenciálne prispieť k vývoju budúcich regeneračných terapií,“ vysvetlila Pierscioneková.
Najnovší úspech tak predstavuje významný krok v regeneratívnej medicíne, hoci cesta od laboratórneho experimentu k bežne dostupnej liečbe môže trvať ešte roky. Pre pacientov so šedým zákalom a ďalšími ochoreniami očí však prináša novú nádej, že budúca medicína by nemusela byť odkázaná iba na súčasné možnosti liečby.