Vedci odhalili tajomstvo krokodílov: Na Zemi žijú vyše 240 miliónov rokov, vďaka čomu prežili pád meteoritu?

Rozsiahla environmentálna katastrofa, spôsobená vplyvom masívneho vesmírneho telesa na polostrov Yucatán v oblasti dnešného Mexika, pred 66 miliónmi rokov vyhladila tretinu vtedajších druhov, vrátane väčšiny dinosaurov. Z dinosaurov prežila len vývojová línia, z ktorej sa vyvinuli dnešné vtáky. Podľa belgickej štúdie z roku 2023 sa po dopade do atmosféry zdvihlo obrovské množstvo prachu, ktoré tam mohlo zostať aj 15 rokov. Prach mohol blokovať slnečné lúče, zastaviť fotosyntézu až na dva roky a prispieť k celkovému ochladeniu planéty až o 15 stupňov Celzia. Krokodíly, ktoré na rozdiel od iných živočíchov nikdy nemali tendenciu sa rozširovať mimo teplého podnebia, však prežili.

"Ako aby sa postupne adaptovali na nové klimatické podmienky, radšej nasledovali vhodné prostredia, ktoré sa geograficky menili. V teplejších obdobiach sa vydávali smerom k pólom. V chladnejších sa zase sťahovali späť k rovníku," povedal Reuters paleontológ z University College v Londýne Alfio Alessandro Chiarenza s tým, že krokodíli istý čas obývali dokonca aj Antarktídu. V tropických a subtropických oblastiach sa podľa neho vo všetkých simuláciách následkov dopadu meteoritu, okrem tých najextrémnejších, zachovali pre krokodílov vhodné životné podmienky.

Krokodíli majú aj ďalšie vlastnosti, ktoré im mohli byť v prežívaní pravekej katastrofy nápomocné. Sú studenokrvné a majú teda oproti teplokrvným tvorom výhodu napríklad v tom, že sa nepotrebujú tak často kŕmiť. Niektorí sú schopní vydržať bez jedla aj viac ako rok. Pri ochladení sú tiež schopní upadnúť do stavu podobného hibernácii, vďaka čomu môžu prežiť kruté mrazy. Aj napriek tomu sú dnešní krokodíli podľa Chiarenzu len zlomkom rôznorodej evolučnej skupiny, ktorú kedysi bývali. Uviedol, že za svoju históriu zastávali v prírode takmer všetky ekologické úlohy. Boli napríklad vrcholovými predátormi aj bylinožravcami. Žili na súši aj v oceánoch. Boli aj takí, ktorí sa živili mäkkýšmi. V časoch dinosaurov existoval druh, ktorý dorastal až do dĺžky 12 metrov a svojou telesnou hmotou tak konkuroval obávanému Tyrannosauru rexovi.