PETROHRAD - Západoruský Leningrad (dnes Petrohrad) bol v júni 1941 spolu s Moskvou a Kyjevom jedným z hlavných cieľov nemeckého útoku na Sovietsky zväz. Wehrmacht podporovaný fínskymi jednotkami však nedokázal mesto dobyť priamo, a preto nemecké velenie rozhodlo, že ho obkľúčia a nechajú vyhladovať. Blokáda Leningradu začala 8. septembra 1941 a jeho obyvatelia pred sebou mali 872 dní plných utrpenia. Do januára 1944 zomreli státisíce obyvateľov mesta.
Jedinou aspoň čiastočne zachovanou zásobovacou trasou do mesta zostalo Ladožské jazero. Spojnica známa ako "cesta života", ktorá bola otvorená v novembri 1941 a fungovala vďaka mrazom, však zďaleka nedokázala pokryť potreby obrancov mesta, nieto ešte jeho civilných obyvateľov.
Hlad, zhoršovaný krutou zimou a bombardovaním, tak v Leningrade dosahoval hrozivé rozmery. Denné prídely jedla sa postupne stenčili na krajec chleba na deň a zaznamenané boli dokonca prípady kanibalizmu.
Opakované pokusy Červenej armády prelomiť obkľúčenie Leningradu priniesli ovocie až v januári 1943. Trvalo však ešte rok, než sa podarilo nemecké jednotky vytlačiť, čím bola blokáda mesta definitívne ukončená. Koľko obyvateľov Leningnradu zaplatilo za takmer dva a pol roka trvajúcu blokádu životom, nie je dodnes úplne jasné. Až do osemdesiatych rokoch totiž sovietske vedenie pripúšťalo maximálne 600-tisíc mŕtvych, teraz sa historici prikláňajú k tomu, že ich mohlo byť viac ako milión.
