PARÍŽ – Francúzi sa v lete rozhodli, že vyčistia vzduch uprostred hlavného mesta, a tak zakázali autobusom aj nákladným autám vyrobeným pred rokom 2001 vojsť do Paríža. Od budúceho roka to bude platiť pre všetky automobily s ročníkom výroby 1997 a menej. Tento mesiac bude totiž mesto hostiť medzinárodnú konferenciu o klíme, no má na to aj iný dôvod, a to snahu o vytrieskanie politického kapitálu.
Krajina, v ktorej až 59 percent vozidiel stále využíva dieselové motory, sa rozhodla, že počet takýchto automobilov dramaticky zníži, a to do roku 2020. V rámci Európskej únie sú na tom horšie už len Írsko a Luxembursko. Prečo sa však o smogu a emisiach v Paríži rozhoduje až teraz? Ide totiž o veľmi riskantný politický ťah primátorky Paríža Anne Hidalgovej.
Od volieb v roku 2014 spravila Hidalgová z environmentálnych tém svoju vlajkovú loď, snaží sa najmä o zníženie emisií v oblasti dopravy. Svoj akčný plán, ktorý tak trochu načrtol už jej predchodca Bertrand Delanoe, postavila na znížení emisií uhlíka o 25 percent do roku 2020, do roku 2050 by to malo byť o 75 percent menej, ako v roku 2004. Zaslúži si potlesk, aj keď jej ide prevažne o vlastný úspech. Alebo ani nie?
Hidalgová tlačí aj na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré by chcela zvýšiť o 25 percent. Ambiciózny plán je ešte prísnejší priamo v Paríži, tam chce primátorka dosiahnuť zlepšenie ešte o 5 percent navyše vo všetkých týchto oblastiach. Riešením je aj zlepšenie cestnej premávky, nízkoenergetické bývanie či podpora technologických inovácií. Napriek tomu sa na ňu zniesla vlna kritiky, z pochopiteľných dôvodov.
„Dá sa urobiť ešte veľa vecí, najmä v oblasti automobilového znečistenia, ktorá je otázkou ochrany životného prostredia, ale stále viac aj zdravotným problémom. Bicykle sú pomerne málo využívané v porovnaní s inými európskymi mestami, príliš málo sa robí aj pre to, aby Paríž získal viac chodcov,“ vysvetľuje je Charlotte Izardová z Climate Action Network.
Hidalgovej akčný plán navyše zabúda na zavádzanie zelene do mestských častí, úmyselne sa vyhýba diskusií o fosílnych palivách. „Mesto by mohlo pôsobiť aj zo strany finančného portfólia a odpredať aktíva súvisiace s fosílnymi palivami. Mohli by sa rozhodnúť, že nebudú investovať do novej letiskovej infraštruktúry,“ navrhuje Izardová.
Ďalším problémom je aj to, že chýba vyhodnotenie týchto krokov, ale aj údaje, z ktorých primátorka vychádzala, sú staršieho dáta. S tým všetkým bude musieť Hidalgová zápasiť počas konferencie, ktorej sa zúčastní tisíc primátorov z celého sveta. Faktom je aj to, že iniciatíva z rôznych miest nestačí, je nutné spolupracovať aj s okolitými regiónmi. Táto spolupráca však zatiaľ nie je dohodnutá, čo vrhá tieň pochybností na skutočné dôvody, pre ktoré sa Hidalgová v tejto oblasti angažuje.
