MOSKVA - Október 1962, Kubánska raketová kríza, celý svet sa obáva konfliktu medzi USA a ZSSR, ktorý vyzerá byť na spadnutie. Jediný človek však mal tú moc a svojím rozhodnutím zabránil tretej svetovej. Sovieti však veliteľovi flotily Vasiliovi Arkhipovi nikdy za tento čin nepoďakovali. Namiesto ako hrdina, zomrel v zabudnutí.
Iba hŕstka členov sovietskej posádky vedela, že ich ponorka nesie jadrové strely. Vasili Arkhipov bol jedným z nich. "Vtedy tomu hovorili, špeciálna zbraň, nie jadrové torpédo," spomína navigátor ponorky B-59 Viktor Mikhailov v dokumente na Channel 5.
Na tajnej plavbe ku Kube sa musela ponorka núdzovo ponoriť. Aby ju neobjavili americké špionážne lietadlá ani lode v Karibiku, skrývala sa celý týždeň. Podmienky na palube boli neľudské. 60 °C, pohárik vody na deň. Američania netušili, že ponorky nesú zbrane, ktoré by bez problémov zničili celú ich flotilu.
"Vedeli sme, že sa im tam dole zle dýcha, že tam majú horúco ako v pekle, sú tam natlačení a dlhodobo pod obrovským stresom. Ľútosť sme ale necítili. Boli to nepriatelia," spomína dispečer z americkej lode Gary Slaughter.
Američania sa rozhodli ešte pritvrdiť. Do vody zhodili niekoľko hlbinných bômb. Valentin Savitsky, kapitán ponorky B-59, bol presvedčený, že práve začala jadrová vojna. Okamžite prikázal vypustiť torpéda. Nepočítal s Arkhipovom.
Ako veliteľ flotily mal Arkhipov posledné slovo a hoci bola väčšina mužov proti, trval na svojom rozhodnutí: "Za žiadnych okolností nesmiete páliť!" Po tomto rozkaze sa sovietske ponorky vzdali. Bol to krok, ktorý zachránil svet. Sovieti sa vrátili späť do ZSSR. Ocenenie za hrdinstvo ich však nečakalo.
Štyri desaťročia trvalo, kým Rusi prezradili, čo sa skutočne na B-59 stalo. Až po tom, čo Arkhipov v roku 1998 zomrel na následky ožiarenia.
