EVANSTON – Niektoré horúce obrie exoplanéty obiehajú opačným smerom, než rotujú ich materské hviezdy. To na prvý pohľad odporuje teóriám vzniku planét. Naša slnečná sústava sa v tomto kontexte javí ako unikum, ale vedcom sa pravdepodobne podarilo nájsť príčinu.
Od roku 1995 astronómovia objavili vyše 500 planét iných hviezd čiže exoplanét. Drvivú väčšinu z nich tvoria obrie planéty typu nášho Jupitera. Mnohé však v porovnaní s ním obiehajú veľmi blízko materskej hviezdy a preto majú vysokú teplotu.
Zhruba štvrtina týchto tzv. "horúcich Jupiterov" obieha svoju hviezdu v opačnom smere, než rotuje. "To je naozaj čudné, a ešte čudnejšie kvôli faktu, že planéta je tak blízko hviezdy. Ako môže jedno z týchto telies rotovať jedným smerom a druhé obiehať presne opačným? Je to proste šialené: natoľko očividne to porušuje našu základnú predstavu o utváraní hviezd a planét," povedal člen tímu, ktorý viedol Smadar Naoz z Northwestern University v americkom meste Evanston.
Vedci pomocou výkonných počítačov modelovou simuláciou preukázali, ako sa môže obrátiť obeh "horúceho Jupitera". Kľúčom sú gravitačné poruchy vyvolané inou planétou, obiehajúcou podstatne ďalej od materskej hviezdy.
"Hneď ako máte viac ako jednu planétu, vzájomne sa gravitačne ovplyvňujú. Vzniká tým zaujímavá situácia, lebo to znamená, že nech už sa utvorili na hocijakej obežnej dráhe, nemusia na nej zostať navždy. Tieto vzájomné poruchy totiž môžu zmeniť obežné dráhy planét, ako to vidíme v mimoslnečných sústavách," vysvetlil Frederic Rasio.
Zdôraznil, že podobné výskumy osvetľujú aj skutočné postavenie slnečnej sústavy. "Mysleli sme si, že naša slnečná sústava je vo vesmíre typická, no od prvého dňa éry objavovania mimoslnečných planetárnych sústav naraz všetko vyzeralo čudne. Nuž a toto nás robí naozaj čudnými. Výskum iných sústav poskytuje kontext toho, aká zvláštna je vlastne tá naša. Určite to dnes vyzerá tak, že žijeme na zvláštnom mieste," doplnil.
