KYJEV – Ukrajina tvrdí, že zasadila ruskej ekonomike mimoriadne bolestivý úder. Prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že jeho armáda dokázala útokmi vyradiť viac ako polovicu ruských kapacít na spracovanie ropy. Zatiaľ čo Kyjev hovorí o významnom úspechu, ukrajinské drony pokračujú v úderoch hlboko na ruskom území. Najnovšie zasiahli ďalšiu rafinériu a poškodili aj strategické spojenie s okupovaným Krymom. Skutočný rozsah škôd však zostáva predmetom overovania.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu 15. novembra vo svojom pravidelnom večernom príhovore vyhlásil, že ukrajinské ozbrojené sily dosiahli významné výsledky pri útokoch na ruský ropný priemysel. Podľa jeho slov sa im podarilo vyradiť viac ako 55 percent rafinérskych kapacít Ruskej federácie.
Prezident sa odvolával na informácie, ktoré mu poskytlo velenie ukrajinskej armády. Zdôraznil, že útoky na zariadenia zabezpečujúce spracovanie ropy sú súčasťou stratégie, ktorou chce Kyjev oslabiť schopnosť Moskvy financovať vojnu a zásobovať svoje jednotky.
„V súčasnosti dosahujeme výsledky prakticky každý deň. Celkovo sme už vyradili viac ako 55 percent ruských rafinérskych kapacít,“ vyhlásil Zelenskyj. „Je to naša oprávnená odpoveď na ruské odmietanie deeskalácie a na útoky proti našej energetickej infraštruktúre,“ dodal.
Jeho vyhlásenie okamžite vyvolalo pozornosť, pretože ropa a ropné produkty patria medzi najdôležitejšie zdroje príjmov ruskej ekonomiky. Nezávislé potvrdenie takého rozsiahleho vyradenia kapacít však zatiaľ nie je k dispozícii.
Viac ako polovica kapacít? Skutočnosť môže byť zložitejšia
Zelenského údaj neznamená automaticky, že v Rusku momentálne stojí viac ako polovica rafinérií alebo že krajina prišla o rovnaký podiel výroby pohonných látok. Ukrajinské útoky zasahujú jednotlivé prevádzky opakovane. Niektoré zariadenia zostávajú mimo prevádzky dlhší čas, iné sa po opravách vracajú do výroby. Údaje o celkovej kapacite zasiahnutých podnikov preto nemusia zodpovedať aktuálnemu poklesu produkcie.
Agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje z ropného priemyslu uviedla, že ukrajinské útoky mohli znížiť skutočný objem spracovania ropy približne o 30 percent. Aj tento údaj predstavuje odhad, nie definitívne vyčíslenie škôd. Rozdiel medzi oboma číslami je podstatný. Zasiahnutie rafinérie totiž nemusí znamenať úplné zastavenie jej prevádzky. Rovnako môže byť poškodená len časť technologických zariadení, zatiaľ čo ostatné zostávajú funkčné.
Napriek tomu môže mať dlhodobé poškodzovanie ropného priemyslu vážne následky. Rusko musí vynakladať ďalšie prostriedky na opravy, ochranu prevádzok a zabezpečenie náhradných dodávok palív.
Ukrajinské drony zasiahli ďalšiu rafinériu
O pokračovaní útokov informoval v pondelok 16. novembra aj ukrajinský generálny štáb. Podľa jeho vyhlásenia zasiahli ukrajinské sily počas predchádzajúcej noci rafinériu Iľskij v Krasnodarskom kraji na juhu Ruska.
Armáda uviedla, že útok poškodil tri zariadenia na prvotné spracovanie ropy označené AT-4, AT-5 a AT-6. Zasiahnutý mal byť aj technologický komplex určený na výrobu benzínu. Presný rozsah škôd sa ešte zisťuje. Informácie o poškodených zariadeniach pochádzajú z ukrajinského generálneho štábu a nebolo možné ich v celom rozsahu nezávisle overiť.
Rafinéria Iľskij patrí medzi významné spracovateľské podniky na juhu Ruska. Jej ročná kapacita dosahuje približne 6,6 milióna ton ropy. Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) je jej poloha strategicky dôležitá aj pre ruskú armádu. Zariadenie sa totiž nachádza relatívne blízko oblastí, odkiaľ možno zásobovať jednotky bojujúce na juhu Ukrajiny a na okupovanom Kryme.
Ukrajina sa tak nesnaží zasiahnuť iba príjmy Moskvy z predaja ropy. Jej útoky môžu zároveň komplikovať výrobu a dopravu pohonných látok potrebných na vedenie vojenských operácií.
Poškodený bol aj strategický Krymský most
Ďalším významným cieľom ukrajinských útokov sa stal Kerčský most, známy aj ako Krymský most. Ten spája ruský Krasnodarský kraj s Krymským polostrovom, ktorý Rusko v roku 2014 nezákonne anektovalo.
Ukrajinské drony zasiahli most v noci z 15. na 16. novembra. Ruské úrady útok potvrdili a oznámili dočasné obmedzenia dopravy. Podľa agentúry Reuters zostala cestná doprava prerušená približne 17 hodín. Následne sa podarilo obnoviť premávku v jednom jazdnom pruhu, pričom vozidlá prechádzali striedavo v oboch smeroch.
Železničná doprava podľa ruských predstaviteľov pokračovala. Úrady zároveň tvrdili, že poškodenie mosta je menšieho rozsahu a pripravujú jeho opravu. ISW však upozornil na zábery a satelitné snímky, ktoré naznačujú poškodenie vozovky aj častí mostnej konštrukcie. Skutočný rozsah zásahu tak zostáva nejasný.
Most má pre Rusko veľký strategický význam. Okrem civilnej dopravy slúži ako jedna z hlavných trás na presun vojenského materiálu a zásob na okupovaný Krym. Aj dočasné obmedzenie jeho prevádzky môže skomplikovať logistiku ruských síl. Neznamená však úplné odrezanie polostrova od zásobovania, pretože Rusko využíva aj pozemné trasy cez okupované územia južnej Ukrajiny.
Moskva hlási rekordný počet zostrelených dronov
O rozsahu najnovšej vlny útokov vypovedajú aj údaje ruského ministerstva obrany. Podľa agentúry Reuters Moskva oznámila, že jej protivzdušná obrana zostrelila 1 336 ukrajinských dronov nad šestnástimi ruskými regiónmi.
Ak by sa tento údaj potvrdil, išlo by o najväčší počet bezpilotných lietadiel, aký Rusko oznámilo ako zostrelený počas jednej vlny útokov od začiatku rozsiahlej invázie vo februári 2022. Ruské tvrdenia však nebolo možné nezávisle overiť. Počet nahlásených zostrelov navyše sám osebe nevypovedá o tom, koľko dronov Ukrajina skutočne vyslala ani koľkým sa podarilo zasiahnuť cieľ.
Útoky zasiahli viacero oblastí vrátane Krasnodarského kraja a Rostovskej oblasti. Ruské úrady hlásili požiare v priemyselných prevádzkach a zranenia spôsobené padajúcimi troskami. Rozsiahla vlna dronových útokov ukazuje, že Kyjev napriek pokračujúcim bojom na fronte dokáže zasahovať aj ciele vzdialené stovky kilometrov od ukrajinských hraníc.
Rusko medzitým útočí na ukrajinskú energetiku
Zatiaľ čo Ukrajina sa sústreďuje na ruský ropný priemysel, Moskva pokračuje v útokoch na ukrajinské elektrárne, rozvodne a ďalšie energetické zariadenia. Zelenskyj upozornil, že ruské jednotky v poslednom období opakovane útočia na vybrané regióny a snažia sa poškodiť ich elektrické siete.
Podľa ukrajinského prezidenta Rusko počas uplynulého týždňa použilo viac ako 2 300 útočných dronov, približne 1 590 riadených leteckých bômb a 15 rakiet. Údery na energetickú infraštruktúru spôsobujú výpadky elektriny a komplikujú každodenný život obyvateľov. Ukrajinské úrady preto upozorňujú, že pred blížiacou sa zimou predstavuje poškodzovanie energetickej siete mimoriadne vážnu hrozbu.
Kyjev označuje vlastné útoky na ruské ropné zariadenia za odpoveď na pokračujúce ruské bombardovanie. Obe krajiny tak vedú čoraz intenzívnejšiu vojnu aj proti infraštruktúre v zázemí protivníka. Dôsledky pritom nepociťujú iba armády, ale aj civilné obyvateľstvo.
Útoky pokračujú napriek snahám o mier
Najnovšia eskalácia prichádza v čase, keď pokračujú diplomatické rokovania sprostredkované Spojenými štátmi. Napriek opakovaným kontaktom sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť dohodu o zastavení bojov ani vyriešiť zásadné územné spory.
Ukrajina preto pokračuje v stratégii diaľkových úderov, ktorými chce zvyšovať ekonomické a vojenské náklady ruskej invázie. Podľa ISW sú útoky na rafinérie, ropné sklady a dopravnú infraštruktúru súčasťou širšej snahy oslabiť ruské zásobovacie trasy a schopnosť financovať vojenské operácie.
Zelenského tvrdenie o vyradení viac ako 55 percent rafinérskych kapacít je zatiaľ najvýraznejším vyjadrením Kyjeva o úspešnosti tejto stratégie. Skutočný dosah útokov však bude závisieť od rozsahu poškodenia jednotlivých prevádzok, rýchlosti ich opráv a schopnosti Ruska presmerovať výrobu a dodávky palív.
Isté je, že ropný priemysel sa stal jedným z hlavných cieľov ukrajinských úderov. A Moskva musí čoraz väčšiu pozornosť venovať ochrane zariadení, ktoré sú dôležité nielen pre jej ekonomiku, ale aj pre pokračovanie vojny.