Šokujúce vyjadrenie Ruska: Za inváziu na Ukrajine môže Biden!

Nezvyčajné vysvetlenie začiatku vojny zaznelo počas dvojdňových rozhovorov predstaviteľov Ruska, Ukrajiny a Spojených štátov v Abú Zabí, ktoré sa uskutočnili 10. a 11. novembra. Americký portál Axios s odvolaním sa na dva zdroje oboznámené s priebehom rokovaní informoval, že ruskí vyjednávači označili za jednu z príčin invázie údajné mlčanie Bidenovej administratívy.

Podľa ich verzie Putin pristúpil k vojenskému útoku preto, že Washington nereagoval na jeho požiadavky z decembra 2021. Moskva vtedy predložila návrhy bezpečnostných dohôd, ktorými chcela dosiahnuť zásadné obmedzenie ďalšieho rozširovania NATO a zmeny v rozmiestnení aliančných síl v Európe.

Ruské požiadavky zahŕňali najmä záväzok, že Ukrajina sa nikdy nestane členom NATO, zastavenie ďalšieho rozširovania aliancie a obmedzenie vojenskej prítomnosti spojencov v štátoch, ktoré do NATO vstúpili po roku 1997. Moskva tieto návrhy prezentovala ako nevyhnutné bezpečnostné záruky.

Americkí vyslanci prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff a Jared Kushner však podľa Axiosu ruským predstaviteľom pripomenuli, že od roku 2021 sa situácia zásadne zmenila. Ak chce Moskva rokovať o novom bezpečnostnom usporiadaní, musí podľa Washingtonu predložiť aktuálne návrhy a vysvetliť aj to, aké záväzky je sama pripravená prijať.

Biden mlčal? Historické dokumenty ukazujú opak

Tvrdenie ruskej delegácie možno porovnať s dobovými diplomatickými záznamami. Tie jednoznačne potvrdzujú, že Spojené štáty aj NATO na ruské požiadavky reagovali. Dňa 26. januára 2022, teda necelý mesiac pred začiatkom rozsiahlej invázie, odovzdala americká strana Moskve písomnú odpoveď na návrhy bezpečnostných dohôd. Jej doručenie v ten istý deň verejne potvrdil vtedajší minister zahraničných vecí USA Antony Blinken.

Washington v dokumente načrtol oblasti, v ktorých bol pripravený pokračovať v rokovaniach. Išlo najmä o kontrolu zbrojenia, transparentnosť vojenských cvičení, znižovanie bezpečnostných rizík a ďalšie opatrenia, ktoré by mohli zmierniť napätie medzi Ruskom a Západom. Spojené štáty však odmietli požiadavku, aby NATO natrvalo vylúčilo možnosť budúceho členstva Ukrajiny. Americká administratíva zdôrazňovala, že rozhodovanie o bezpečnostnom smerovaní jednotlivých štátov nemôže podliehať ruskému vetu.

V rovnaký deň odovzdala Moskve vlastné písomné návrhy aj Severoatlantická aliancia. Jej vtedajší generálny tajomník Jens Stoltenberg oficiálne potvrdil, že spojenci sú pripravení rokovať o vzťahoch medzi NATO a Ruskom, európskej bezpečnosti, znižovaní rizík a kontrole zbrojenia. Aliancia zároveň upozornila, že pri rokovaniach neustúpi zo svojich základných princípov. Stoltenberg ponúkol ďalšie stretnutie Rady NATO – Rusko, na ktorom by obe strany mohli pokračovať v diskusii.

Z týchto dokumentov vyplýva podstatný rozdiel medzi tým, čo teraz tvrdia ruskí vyjednávači, a tým, čo sa skutočne odohralo. Bidenova administratíva ruské požiadavky neignorovala. Odpovedala na ne, ale odmietla splniť ich kľúčovú časť. Neúspech diplomatických rokovaní pritom neznamenal, že Rusko muselo pristúpiť k vojenskému útoku na susedný štát.

Američania chcú od Ruska nové záruky

Najnovšie rozhovory v Abú Zabí ukázali, že Moskva sa k požiadavkám z roku 2021 vracia aj dnes. Podľa Axiosu patrila medzi hlavné témy rokovaní možnosť vytvorenia nového bezpečnostného rámca medzi Ruskom a európskymi krajinami.

Americkí vyjednávači preto vyzvali ruskú delegáciu, aby pripravila nový dokument, v ktorom pomenuje svoje aktuálne bezpečnostné obavy a požiadavky. Washington však zároveň očakáva, že Moskva uvedie aj konkrétne kroky, ktoré je ochotná podniknúť na zníženie napätia.

Podľa Axiosu Witkoff a Kushner žiadali takzvané vzájomné opatrenia, ktoré by európskym štátom poskytli dôveryhodnejšie záruky, že Rusko v budúcnosti nepodnikne ďalšiu agresiu. „Povedali sme Rusom, že majú svoje požiadavky a obavy, ale ak chcú, aby Európa ich návrhy prijala pozitívne, musia predložiť aj vlastné opatrenia na zmiernenie napätia,“ vysvetlil Kushner po skončení rokovaní.

Spojené štáty podľa zdrojov amerického portálu uvažujú o tom, že rozhovory o ukončení vojny a o širšom bezpečnostnom usporiadaní Európy budú prebiehať súbežne. Prípadná nová bezpečnostná dohoda by však mala nadobudnúť účinnosť až po dosiahnutí dohody o ukončení vojny na Ukrajine.

Washington zároveň európskych partnerov ubezpečuje, že neprijme bezpečnostné usporiadanie bez súhlasu Európy a Ukrajiny. Rusko by podľa amerických predstaviteľov nemalo získať právo rozhodovať o bezpečnostných otázkach ostatných európskych štátov.

Medinskij Európanov odmietal, po stretnutí s Putinom nastal posun

Jednou z najspornejších otázok rokovaní bola účasť európskych krajín. Ruskú delegáciu v Abú Zabí viedol poradca prezidenta Vladimira Putina Vladimir Medinskij, ktorý sa po skončení rozhovorov vyjadril k európskym vládam mimoriadne kriticky.

Podľa agentúry Reuters ruský vyjednávač tvrdil, že Moskva od európskych predstaviteľov nedostala konkrétne mierové návrhy. Zároveň spochybnil, či má ich účasť na rokovaniach zmysel. „Pokiaľ ide o vedenie viacerých európskych krajín, v podstate sa podieľa na kolektívnom klamaní ukrajinského ľudu a prispieva k masovému umieraniu civilistov. Preto nechápem, o čom by sa s nimi dalo rokovať,“ vyhlásil Medinskij podľa Axiosu.

Napriek tomuto odmietavému postoju sa situácia vo štvrtok 12. novembra posunula. Witkoff a Kushner sa v Moskve stretli priamo s Putinom a následne odcestovali do írskeho Dublinu, kde rokovali s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Ako informovala agentúra Associated Press, americkí vyslanci po stretnutí s Putinom oznámili, že ďalšieho kola rokovaní sa majú zúčastniť aj európski predstavitelia. Podrobnosti o tom, ktoré krajiny budú zastúpené a kto bude Európu reprezentovať, zatiaľ neboli oznámené.

Zelenskyj v Dubline zdôraznil, že Európania nemajú zostať iba v úlohe pozorovateľov. „Na ďalšom stretnutí bude Európa súčasťou rokovaní, bude členom vyjednávacieho tímu. Nebude niekde bokom. Bude mať svoj hlas,“ povedal ukrajinský prezident. Kremeľ však naďalej požaduje, aby európske krajiny najskôr určili spoločného zástupcu, ktorý by sa mohol na rozhovoroch zúčastniť.

Putin sa nevzdal svojich požiadaviek

Štvrtkové stretnutie v Moskve zároveň potvrdilo, že medzi Ruskom a západnými partnermi pretrvávajú zásadné rozdiely. Putinov zahraničnopolitický poradca Jurij Ušakov označil rokovania s americkými vyslancami za vecné, konštruktívne a užitočné, no pripomenul, že ruský prezident sa opäť vrátil k bezpečnostným návrhom z roku 2021.

Moskva podľa neho pripraví ich aktualizovanú podobu. Putin pritom naďalej odmieta možnosť rozmiestnenia európskych vojenských jednotiek na Ukrajine po prípadnom prímerí. Takéto nasadenie by Rusko považovalo za bezpečnostnú hrozbu.

Ruský prezident tiež podľa agentúry AP zotrval na územných požiadavkách týkajúcich sa štyroch ukrajinských oblastí, ktoré Moskva v roku 2022 jednostranne vyhlásila za súčasť Ruska, hoci ich nikdy úplne neovládla.

Rokovania v Abú Zabí a následné stretnutia v Moskve a Dubline tak zatiaľ nepriniesli zásadný prielom pri riešení územných sporov. Jedným z konkrétnych výsledkov je dohoda o rozsiahlej výmene vojnových zajatcov, ktorej presný rozsah ešte nebol zverejnený. Obe strany sa zároveň pripravujú na ďalšie diplomatické rozhovory.

Najnovšie vyjadrenia ruskej delegácie však ukazujú, že Moskva sa aj dnes vracia k argumentom, ktorými pred takmer piatimi rokmi zdôvodňovala svoje bezpečnostné požiadavky. Tvrdenie, že Biden na tieto návrhy vôbec neodpovedal, však nezodpovedá historickým záznamom. Písomná odpoveď Spojených štátov aj NATO existovala už 26. januára 2022, takmer mesiac predtým, ako ruské jednotky prekročili ukrajinské hranice.