Rusko bije na POPLACH: Šíri sa smrtiaci VÍRUS! Môže spôsobiť vnútorné krvácanie

V piatich regiónoch Ruskej federácie zaznamenali podľa údajov, ktoré zhromaždil ruský telegramový kanál Shot, od začiatku roka 2026 spolu 1 512 prípadov hemoragickej horúčky s renálnym syndrómom. O zisteniach informoval 2. novembra portál The Moscow Times. Ochorenie, známe aj ako myšia horúčka, spôsobujú hantavírusy prenášané infikovanými hlodavcami. Najviac prípadov hlásili v Udmurtsku, Baškirsku a Nižnonovgorodskej oblasti. Nákazu zaznamenali aj v Tatársku a Saratovskej oblasti.

Stovky nakazených, v niektorých oblastiach prudký nárast

Podľa The Moscow Times zaznamenali v Udmurtsku od začiatku roka 656 prípadov ochorenia. Tamojšie údaje Rospotrebnadzoru ukazujú, že približne polovica nakazených prišla do kontaktu s vírusom v mieste svojho bydliska, ďalších 30 percent pri poľovníckych aktivitách a 20 percent na chatách či záhradných pozemkoch. V Nižnonovgorodskej oblasti potvrdili 278 prípadov, čo predstavuje približne jedenapolnásobok minuloročného počtu a viac než dvojnásobok dlhodobého priemeru.

Zvýšený výskyt hlásia aj z Baškirska, kde zaznamenali 367 ochorení. Miestni odborníci upozorňujú, že situácia sa môže ešte zhoršiť. Podľa regionálnej tlačovej agentúry Bašinform totiž monitoring odhalil nadpriemerný počet drobných hlodavcov v lesoch. S príchodom chladnejšieho počasia sa navyše myši a ďalšie hlodavce presúvajú bližšie k obytným domom, hospodárskym budovám a chatám, čím rastie pravdepodobnosť kontaktu s ľuďmi.

Prípady sa objavili aj mimo piatich regiónov zahrnutých do uvedeného súčtu. V Pskovskej oblasti evidovali deväť ochorení, zatiaľ čo vlani v rovnakom období boli tri. Koncom októbra hospitalizovali s myšou horúčkou aj ženu v nemocnici v meste Domodedovo neďaleko Moskvy.

Ruské úrady odmietajú hovoriť o epidémii

Napriek medializovaným údajom ruský federálny úrad Rospotrebnadzor tvrdí, že epidemiologická situácia v krajine zostáva stabilná. Podľa agentúry Interfax úrad 30. októbra oznámil, že od začiatku roka 2026 nezaznamenal mimoriadne ohniská hemoragickej horúčky s renálnym syndrómom a celoštátna chorobnosť sa pohybuje v rámci dlhodobých priemerných hodnôt.

Úrad zároveň vyzval médium, ktoré pôvodne informovalo o viac ako 1 500 prípadoch, aby predložilo podklady a dokumenty, z ktorých pri svojich tvrdeniach vychádzalo. Rozdielne stanoviská však nemusia nevyhnutne znamenať, že niektorá zo strán popiera samotnú existenciu ochorenia. Aj pri stabilnej celoštátnej situácii môže totiž v jednotlivých regiónoch dochádzať k výraznejšiemu nárastu počtu nakazených.

Rospotrebnadzor pripomenul, že prípady myšej horúčky sa v Rusku evidujú každoročne už od roku 1978. Pre ochorenie sú typické pravidelné výkyvy, pričom výraznejšie nárasty sa môžu objavovať približne každé tri až päť rokov. Súvisia najmä s početnosťou hlodavcov a podielom zvierat nakazených hantavírusmi. Podľa úradu má však celková chorobnosť v Rusku za posledných 25 rokov klesajúci trend.

Nakaziť sa možno aj pri upratovaní pivnice

Myšia horúčka patrí medzi ochorenia, ktoré sa prenášajú zo zvierat na človeka. Prirodzenými hostiteľmi hantavírusov sú rôzne druhy hlodavcov vrátane myší, hrabošov a potkanov. Nebezpečné sú najmä ich moč, výkaly a sliny, ktoré môžu obsahovať vírusové častice. Človek sa najčastejšie nakazí vdýchnutím kontaminovaného prachu, ktorý sa dostane do vzduchu napríklad pri upratovaní dlhšie nepoužívaných miestností.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) patria medzi rizikové činnosti aj práce v poľnohospodárstve a lesníctve, upratovanie pivníc či podkroví a pobyt v budovách zamorených hlodavcami. K infekcii môže dôjsť aj pri kontakte kontaminovaných predmetov s poškodenou pokožkou alebo sliznicami, prípadne po konzumácii potravín znečistených výlučkami infikovaných zvierat.

Odborníci preto odporúčajú priestory, v ktorých sa mohli pohybovať hlodavce, pred upratovaním dôkladne vyvetrať. Ich trus a ďalšie nečistoty sa nemajú zametať ani vysávať nasucho, pretože sa tým môžu nebezpečné častice rozvíriť do vzduchu. Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) odporúča kontaminované miesta najskôr navlhčiť vhodným dezinfekčným prípravkom a pri čistení používať ochranné rukavice.

Prvé príznaky pripomínajú chrípku, potom môžu zlyhať obličky

Hantavírusová infekcia sa nemusí prejaviť bezprostredne po nákaze. Podľa ruských zdravotníckych informácií sa inkubačný čas pohybuje približne od štyroch do 49 dní, pričom príznaky sa najčastejšie objavujú po dvoch až troch týždňoch. Ochorenie sa spravidla začína náhle vysokou horúčkou, ktorá môže dosiahnuť 38 až 40 stupňov Celzia. Pridávajú sa zimnica, bolesti hlavy, svalov a chrbta, niekedy aj nevoľnosť či bolesti brucha.

Najväčšie nebezpečenstvo predstavujú komplikácie, ktoré sa môžu rozvinúť v ďalšom priebehu ochorenia. Podľa CDC môže hemoragická horúčka s renálnym syndrómom poškodiť cievy a obličky, spôsobiť výrazný pokles krvného tlaku, poruchy hospodárenia s tekutinami a v najťažších prípadoch aj akútne zlyhanie obličiek a vnútorné krvácanie. Niektorí pacienti preto potrebujú intenzívnu nemocničnú starostlivosť, pri vážnom poškodení obličiek aj dialýzu.

Závažnosť ochorenia závisí od konkrétneho typu hantavírusu. Niektoré spôsobujú miernejší priebeh, zatiaľ čo iné môžu vyvolať život ohrozujúce komplikácie. WHO upozorňuje, že proti hantavírusovým infekciám zatiaľ neexistuje všeobecne dostupná špecifická liečba, ktorá by vírus priamo odstránila. Základom starostlivosti je preto včasné rozpoznanie ochorenia, sledovanie zdravotného stavu a liečba vzniknutých komplikácií.

Môže sa vírus preniesť z človeka na človeka?

Na rozdiel od chrípky či ochorenia COVID-19 sa hantavírusy spôsobujúce hemoragickú horúčku s renálnym syndrómom v Európe a Ázii bežne nešíria medzi ľuďmi. WHO uvádza, že prenos z človeka na človeka bol doteraz zdokumentovaný iba pri víruse Andes, ktorý sa vyskytuje v Južnej Amerike. Pri ochoreniach hlásených z Ruska preto zostáva hlavným rizikom kontakt s infikovanými hlodavcami alebo prostredím znečisteným ich výlučkami.

Ruské úrady tvrdia, že v oblastiach s prirodzeným výskytom nákazy pokračujú v opatreniach na reguláciu hlodavcov a laboratóriá majú dostatok diagnostických testov. Odborníci zároveň upozorňujú, že ľudia, u ktorých sa po kontakte s hlodavcami objaví vysoká horúčka, silná bolesť hlavy či chrbta alebo ďalšie nezvyčajné príznaky, by mali vyhľadať lekára a upozorniť ho na možnú expozíciu. Včasné rozpoznanie infekcie môže významne ovplyvniť jej ďalší priebeh.